z filitu
Bez shrnutí editace |
(z filitu) |
||
|
'''Metamorfóza''' alebo '''metamorfizmus''' alebo '''premena hornín''' je endogenný proces, pri ktorom sa menia fyzikálne a chemické vlastnosti [[hornina|horniny]] (čiže [[sedimentárne horniny]] a [[vyvreté horniny]] sa menia na [[metamorfované horniny]]), najmä účinkami [[tlak]]u a [[teplot]]y, chemickej aktivity cirkulujúcich [[roztok]]ov a iných činiteľov v hlbších častiach zemskej kôry, pod zónou, v ktorej nastáva zvetrávanie a spevňovanie hornín.
Stupeň premeny hornín sa líši, niekedy sa metamorfované horniny podobajú pôvodne vyvretým a sedimentárnym horninám, pri silnejšej premene sa ich pôvodné znaky celkom strácajú. Horniny sa pri metamorfóze prispôsobujú novým fyzikálno-chemickým ppdomienkam, odlišným od tých, ktoré jestvovali pri ich vzniku. Ich celkové chemické zloženie sa nemení, alebo sa viac menej výrazne zmení. V oboch prípadoch sa tvoria nové [[nerast]]y, ktoré nahrádzajú pôvodné.
Metamorfózu z hľadiska intenzity môžeme rozdeliť na:▼
Metamorfóza nastáva v obmedzených rozmeroch na styku s prehriatymi vyvretými horninami (kontaktná metamorfóza) alebo na veľkých areáloch vo väčšej hĺbke (regionálna metamorfóza). Spätná metamorfóza sa označuje ako diaftoréza. V minulosti sa myslelo, že metamorfóza prebieha len vo veľkých hĺbkach ([[katazóna]]). Epizonálna metamorfóza však môže nastať už v hĺbke 1,5 km ([[epizóna]]) a intenzívna metamorfóza, pri ktorej vznikajú amfibolity, prebieha do hĺbky asi 2,5 km. Pôvodne sa za stredný hĺbkový stupeň metamorfózy pokladala [[mezozóna]]
▲Metamorfózu z hľadiska intenzity teda môžeme rozdeliť na:
# katazonálna - najsilnejšia, vznikajú pri nej ruly
# mezozonálna - stredná, vznikajú pri nej svory
# epizonálna - najslabšia, vznikajú pri nej fylity
# kontaktná
# regionálna
| |||