Slovenská populárna hudba: Rozdiel medzi revíziami

Populárna hudba v období po rozpade patry tam Betoven

[[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorskej monarchie]] do roku 1948 patrila v novovzniknutých krajinách k [[Hudobný žáner|žánru]] a subžánrom [[džez]]u. Do českých krajín sa džez začal dostávať už pred prvou svetovou vojnou. Spoznávali ho väčšinou mladí [[šľachtic]]i, pre ktorých bola znalosť tohto žánru vecou prestíže. Ďalšími vyznávačmi džezu boli príslušníci [[umelec|umeleckej inteligencie]], ktorí sa s džezovou hudbou stretli počas štúdií v [[Mníchov]]e, či v [[Paríž]]i. Prinášali domov správy o nových tancoch a kabaretnej zábave, ktorá sa do [[Európa|Európy]] dostávala zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]]. Priťahovala ich exotika, drsnosť [[ragtime]], ktoré boli v kontraste so zaužitým sentimentom európskeho [[gýč]]a. Nadchýnala tým umelcov, hlavne [[spisovateľ]]ov, ktorí dokázali vzletne popisovať svoje dojmy. [[Hudobník]]ov tento žáner začal priťahovať až neskôr. V priebehu [[20. roky 20. storočia|20. rokov]] sa o džezovú hudbu začal zaujímať stále širší okruh ľudí. Pre intelektuálne založenú mládež sa džez stal záležitosťou [[móda|módy]]. Európski fanúšikovia žánru vnímali efektnú stránku toho hudobného žánru, nie sociálne pozadie jeho vzniku.

Džez po rozpade Rakúsko-Uhorska do bývalej [[ČSR]] k širšiemu publiku dostával vďaka masovokomunikačným prostriedkom. Neprichádzal priamo zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]], ale prenikal k nám skôr cez médiá zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. Spočiatku bol reprodukovaný z [[gramofónová platňa|gramofónových platní]], neskôr sa šíril ''éterom'' cez vysielania [[rozhlas|rozhlasových staníc]]. Viacnásobné opakovanie skladieb v rozhlase podmienilo vznik [[šláger|šlágrov]]. Došlo k spojeniu medzi gramofónovým priemyslom a rozhlasovými spoločnosťami. V roku 1929 sa po prvý raz na našom trhu objavilo prvé hudobné (gramofónové) vydavateľstvo ''Esta'', ktoré vzniklo z niekdajšej filiálky zahraničného distribútora ''Ultraphon''. S novou hudbou prichádzal do zábavných podnikov aj nový tanec, kabarety typu [[Montmartre]] sa stali módnou záležitosťou, ktorá sa z [[Praha|Prahy]] s pomocou putovných turné orchestrálnych telies dostala aj do [[Bratislava|Bratislavy]]. Aj vďaka mladým pražským študentom ako bol [[Jiří Voskovec]], [[Jan Werich]], neskôr aj absolvent konzervatória [[Jaroslav Ježek]] začal džez znieť aj na Slovensku v zrozumiteľnom jazyku. Hudobná zábava podávaná v [[humor]]nom podtexte získala pre poslucháča ďalší, atraktívny rozmer. S pribúdaním diktátorských vodcov v 30. rokoch sa do textov piesní dostávala [[satira]], džez sa stal súčasťou angažovanej tvorby. Popularita tohto žánru bola ale dominantná viac u obyvateľstva väčších miest za riekou [[Morava (rieka)|Moravou]].