Antonín Bečvář: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
wikilinky |
||
Riadok 1:
'''RNDr. Antonín Bečvář''' (* [[10. jún]] [[1901]], [[Stará Boleslav]] – † [[10. december]] [[1965]], [[Brandýs nad Labem]]) bol český astronóm a klimatológ. Dlhé roky pôsobil na Slovensku.
== Život ==
Antonín Bečvář sa narodil v Starej Boleslavi ([[Česká republika]]). Vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe, kde získal doktorát prírodných vied. Na Slovensku pôsobil od roku [[1937]] ako klimatológ Štátnych kúpeľov na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]. Inicioval postavenie astronomického observatória na [[Skalnaté pleso|Skalnatom plese]] a bol jeho prvým riaditeľom (
Zomrel [[10. decembra]] [[1965]] v Brandýse nad Labem.▼
▲Antonín Bečvář sa narodil v Starej Boleslavi ([[Česká republika]]). Vyštudoval na Prírodovedeckej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe, kde získal doktorát prírodných vied. Na Slovensku pôsobil od roku 1937 ako klimatológ Štátnych kúpeľov na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]. Inicioval postavenie astronomického observatória na [[Skalnaté pleso|Skalnatom plese]] a bol jeho prvým riaditeľom (1943–1950). Založil tu tradíciu výskumu [[Slnko|Slnka]] a medziplanetárnej hmoty. Už od vzniku Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave prednášal astronómiu. V roku 1944 sa stal prednostom novozriadeného Astronomického ústavu PFSU a viedol ho až do roku 1952, keď sa ústav stal súčasťou novovytvorenej Katedry astronómie, geofyziky a meteorológie, ktorú viedol prof. [[Mikuláš Konček]].
== Práca ==▼
▲Zomrel 10. decembra 1965 v Brandýse nad Labem.
A. Bečvář vykonal dlhoročné systematické pozorovania slnečnej [[fotosféra|fotosféry]], [[kométa|komét]] a [[meteorit]]ov. Objavil kométy [[1942 IV]] a [[1947 III]], viedol pozorovania meteorického roja [[Ursidy|Ursíd]]. Je autorom viacerých prác z meteorickej astronómie a hydrológie, filmov o vývoji oblakov, obrazových publikácií ''Vysoké Tatry'' ([[1948]]) a ''Atlas horských mrakov'' ([[1953]]). Najvýznamnejším jeho dielom sú štyri veľké astronomické atlasy vychádzajúce z originálnej koncepcie: ''[[Atlas Coeli Skalnaté Pleso]]'' ([[1948]]) s katalógom ([[1951]]), ''Atlas Eclipticalis'' ([[1958]]), ''Atlas Borealis'' ([[1962]]) a ''Atlas Australis'' ([[1964]]). Boli to najmodernejšie diela svojho druhu a vyšli aj v zahraničí. Stali sa základnou pomôckou vo hvezdárňach na celom svete a používajú sa dodnes. Medzinárodná astronomická únia na jeho pamiatku nazvala jeden z kráterov na odvrátenej strane [[Mesiac
▲==Práca==
▲A. Bečvář vykonal dlhoročné systematické pozorovania slnečnej [[fotosféra|fotosféry]], [[kométa|komét]] a [[meteorit]]ov. Objavil kométy [[1942 IV]] a [[1947 III]], viedol pozorovania meteorického roja [[Ursidy|Ursíd]]. Je autorom viacerých prác z meteorickej astronómie a hydrológie, filmov o vývoji oblakov, obrazových publikácií ''Vysoké Tatry'' (1948) a ''Atlas horských mrakov'' (1953). Najvýznamnejším jeho dielom sú štyri veľké astronomické atlasy vychádzajúce z originálnej koncepcie: ''[[Atlas Coeli Skalnaté Pleso]]'' (1948) s katalógom (1951), ''Atlas Eclipticalis'' (1958), ''Atlas Borealis'' (1962) a ''Atlas Australis'' (1964). Boli to najmodernejšie diela svojho druhu a vyšli aj v zahraničí. Stali sa základnou pomôckou vo hvezdárňach na celom svete a používajú sa dodnes. Medzinárodná astronomická únia na jeho pamiatku nazvala jeden z kráterov na odvrátenej strane [[Mesiac (Zeme))|Mesiaca]] Bečvář (1970).
== Externé odkazy ==
| |||