Roman Kaliský

Roman Kaliský (* 23. september 1922, Slovenská Ľupča) je slovenský prozaik a publicista.

Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši v roku 1943, začal študovať na Vysokej škole technickej v Bratislave odbor chémiu. Po vypuknutí Slovenského národného povstania štúdium prerušil a odišiel do hôr. Bojoval v partizánskej brigáde Jánošík. Po skončení druhej svetovej vojny sa stal redaktorom. Najprv pracoval v denníku Práca, neskôr, po roku 1948, sa stal šéfredaktorom denníka Ľud. Redaktorskú prácu prerušil na tri roky, keď v roku 1953 nastúpil ako dramaturg v Slovenskom filme. V rokoch 1956 – 1967 bol redaktorom Kultúrneho života. Odtiaľ prešiel do Slovenskej televízie.

Udalosti roku 1968 a následná normalizácia mali za následok, že Roman Kaliský bol politicky diskriminovaný a nesmel publikovať. Táto skutočnosť ho nezlomila, vyučil sa za murára a na stavbách pracoval až do novembra 1989. Nežná revolúcia ho vyniesla na post riaditeľa Slovenskej televízie. Odtiaľ prešiel za redaktora a zástupcu šéfredaktora do Slovenských národných novín, potom do Literárneho týždenníka. V rokoch 1993 – 1994 bol zástupcom šéfredaktora denníka Republika.

Činnosť Romana Kaliského bola predovšetkým novinárska a reportérska. Viaceré jeho reportáže presiahli do literárneho žánru. Proces vývoja slovenskej spoločnosti po druhej svetovej vojne opísal v zbierke reportáží pod názvom Dlhá cesta, vydanej v roku 1962. O rok neskôr vyšla jeho druhá kniha reportáží Obžalovaný, vstaňte! Boli v nej opísané príbehy zo súdnych siení. Kniha vzbudila veľkú pozornosť.