Edward Prescott: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Akademické pôsobenie: Opravená sekcie o Rules rather than commitment. Stale je nutne doplnit sekciu o HP filtri ktora absolutne nepopisuje o com je praca na/s HP. |
→Akademické pôsobenie: Rozdelenie sekcii na posobenie a prispevok. |
||
Riadok 19:
Od roku 1966 do roku 1971 Prescott učil na [[University of Pennsylvania]]. Neskôr sa vrátil do Carnegie Mellon, kde pôsobil až do roku 1980, keď sa presunul na [[University of Minnesota]], kde učil až do roku 2003. V roku 1978 bol hosťujúcim profesorom na [[University of Chicago]], kde bol vymenovaný za profesora výskumu Fordovej nadácie. Nasledujúci rok navštívil [[Northwestern University]], kde zostal až do roku 1982.<ref>http://nobelprize.org/economics/laureates/2004/prescott-autobio.html</ref><ref>http://wpcarey.asu.edu/directory/stafffaculty.cfm?cobid=2147709</ref> Od roku 2003 učí na [[Arizona State University]]. V roku 2004 viedol ekonomickú katedru Maxwell a Mary Pellish na [[University of California]] v [[Santa Barbara|Santa Barbare]].<ref>http://www.ucsb.edu/nobel/kydland.shtml</ref> V roku 2006 bol hosťujúcim profesorom Shinsei banky na [[New York University]].
V súčasnosti pracuje ako ekonóm vo Federal Reserve Bank v Minneapolise a pôsobí ako profesor na W.P. Carey School of Business pri Štátnej univerzite Arizona. Je významným predstaviteľom v oblasti makroekonómie, hlavne teórie hospodárskych cyklov a všeobecnej rovnováhy.
=== Príspevok k ekonómii === Spoločne s Finnom Kydlandom rozpracovali novú klasickú teóriu reálneho hospodárskeho cyklu. V ďalšej svojej práci demonštrovali existenciu spoločenských nákladov v oblasti hospodárskej politiky vlády, v ktorej vedľajší dôsledok je postulát o existencii Philipsovej krivky je neplatný. V jeho publikácii „Pravidlá namiesto prísľubov: nekonzistentnosť optimálnych plánov“, vydanej v roku 1977 so spoluautorom Finnom E. Kydlandom, odvôvodnil prečo absencia vynútitelných pravidiel, čo je všeobecne prímaný predpoklad, vedie k Pareto neefektívnym alokáciam zdrojov v ekonomike i ked napĺňajú definíciu Nashovej optimalnosti. Zamerali sa na politickú ekonómiu, presnejšie oblasť fiškálnej a monetárnej politiky. Autori demonštrujú, že ak sa abstrahuje od predpokladu vynútiteľnosti prísľubov vládnych politík, spoločnosť nevyužíva zdroje efektívne v Paretovom zmysle, teda existujú spoločenské náklady vďaka nemožnosti vynútenia prísľubu od fiškálnej/monetárnej autority. Dodatočný výskum preukázal, že v prípade U.S. ekonómie sú spoločenské náklady v prípade fiškálnej politiky o jeden rád vyššie ako v prípade monetárnej politiky. Prekvapivo, dopad ich výskumu mal vplyv iba na formovanie spoločenského rámca monetárnych inštitúcii a nie fiškálnych inštitúcií. S Rajnishom Mehrom poukázal na inkonzistentnost medzi teóriou a empirickým výskumom v oblasti rizikovej prémie akcií v referenčnom porovnaní s výnosomi z dlhopisov. Tento výskum je dodnes aktívny v oblasti výskumu agregátneho rizika finančných trhov a správania investorov v ekonómii.
Je takisto známy vďaka jeho práci o Hodrick-Prescott filtri, ktorý sa využíva pri výskume reálneho hospodárskeho cyklu.
| |||