Gabriele D’Annunzio: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d - obrazok
Riadok 112:
[[12. september|12. septembra]] [[1919]] uskutočnil vojenskú akciu na čele 2000 talianskych nacionalistov-dobrovoľníkov spolu s priateľom [[Alceste de Ambris|Alcestom de Ambris]]. Fiume opúšťali práve spojenecké vojská, čo znamenalo pre budúcich okupovateľov mesta výhodu. Obsadil Fiume v nádeji, že Taliansko mesto anektuje, čo sa však nestalo. Naopak, Taliansko iniciovalo blokádu Fiume, ktorú držal D'Annunzio s dobrovoľníkmi. D'Annunzio na oplátku vyhlásil Fiume za nezávislý štát - [[Talianske regentstvo Carnaro]]. Spolu s Alcestom de Ambris zostavil aj ústavu pre Carnaro - Fiume, ktorá predznamenala budúci [[fašizmus]]; stala sa vzorom pre novú taliansku fašistickú ústavu. Pridelil si funkciu duce - condotierre.
 
Niektoré časti Talianskeho kráľovského námorníctva ([[torpédoborec]] Espero) sa spojili s D'Annunziovými miestnymi silami. „Duce “ sa pokúsil založiť konkurenčnú „Ligu národov sveta“ vybraných z Talianskej menšiny vo Fiume, slovanských skupín občanov a separatistov z [[Balkán]]u, no nemal veľký úspech. D'Annunzio ignoroval Rapallskú zmluvu a v roku [[1920]] po zbombardovaní Fiume kráľovským námorníctvom vyhlásil vojnu [[Taliansko|Taliansku]].
12. novembra [[1920]] bola vydaná Rapallská zmluva, na základe ktorej sa stalo mesto Rijeka slobodné a [[Zadar]] pripadol [[Taliansko|Taliansku]]. D’Annuzio odmietol zmluvu akceptovať a vyhlásil Taliansku vojnu. Po tom, ako bolo mesto bombardované a zomrelo mnoho ľudí („Natale di sangue“ – Krvavé Vianoce), sa d’Annunzio vzdal a stiahol do ústrania.[[Súbor:"Natale_di_Sangue".jpg‎|left|frame|"Krvavé Vianoce".jpg]]
 
== Posledná etapa ==