Gabriele D’Annunzio: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 95:
 
== Politická kariéra ==
V roku [[1883]] sa oženil s Máriou Hardouin di Gallese. Z manželstva vzišli tri deti – Mario, Gabriellino
V roku [[1883]] sa oženil s Máriou Hardouin di Gallese a mal troch synov, manželstvo skončilo v roku [[1891]]. V roku [[1894]] mal významnejšiu a medializovanú milostnú aféru so slávnou herečkou [[Eleonora Duseová|Eleonorou Duse]]. Dával jej úlohy vo svojich hrách, napr. „La cittá morta“ a „Francesca da Rimini“, ale ich búrlivý vzťah skončil v roku [[1910]].
a Veniero a zakrátko sa skončilo (1891) rozvodom kvôli nespočetným
milostným aféram d’Annunzia, napríklad s Máriou Gravina,
s ktorou mal dcéru Renatu. Gabriele a Mária po rozvode
ostali priateľmi.
 
S Gabrieleovym presunom do [[Florencia|Florencie]] je nevyhnutne spojené jeho nové ľúbostné dobrodružstvo so slávnou herečkou [[Eleonora Duse|Eleonorou Duse]], s ktorou sa spája aj d’Annunziove najdynamickejšie obdobie života. Aby mal svoju milenku stále pri sebe, presťahoval sa do Florencie, kde si prenajal vilu „La Capponcina“. Niet pochýb, že Eleonora Duse bola najdôležitejšou milenkou v živote básnika. Ich stretnutie v roku 1894 definoval neskôr d’Annunzio ako magické, teatrálne. Ona mala 36 rokov, on o 5 rokov menej. Ona bola vtedy najúspešnejšia herečka, „la Divina“, jediná umelkyňa schopná dokonale vyjadriť hlavné postavy hier, ktoré d’Annunzio písal. Krehká, jemná, štíhla dáma,ktorá prakticky zabezpečila básnikovi svetový úspech. Ich búrlivý vzťah končí v roku 1910.[[Súbor:Eleonora_Duse.jpg|left|frame|Eleonora Duse]]
 
V roku [[1897]] bol D'Annunzio zvolený ako nezávislý za poslanca na trojročné obdobie. Okolo roku [[1910]] jeho svetácky životný štýl skončil v dlhoch a D'Annunzio odletel do [[Francúzsko|Francúzska]] aby utiekol svojim veriteľom. Tu spolupracoval so skladateľom [[Claude Debussy|Claudom Debussym]] na spevohre „Le martyre de Saint Sébastien“ (Martýrium sv. Sebastiána), napísanej pre Idu Rubinstein ([[1911]]). [[Vatikán]] reagoval zaradením celého jeho diela na index medzi zakázané knihy. Dielo nebolo úspešné ale bolo nahrané v rôznych verziách, napr. Pierrom Monteuxom, [[Leonard Bernstein|Leonardom Bernsteinom]] a Michaelom Tilsonom Thomasom. V rokoch [[1912]]-[[1913]] spolupracoval D'Annunzio so skladateľom [[Pietro Mascagni|Pietrom Mascagnim]] na jeho opere „Parisina“, pobývajúc v prenajatom dome skladateľa v Bellevue blízko [[Paríž]]a.