Vitamín D: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Riadok 3:
{| align="right"
|- align="center" valign="bottom"
|[[ImageSúbor:Cholecalciferol.png|right|thumb|250px|Cholekalciferol, živočíšny prekurzor kalcitriolu]]
|-
|[[ImageSúbor:Ergocalciferol.png|right|thumb|250px|Ergokalciferol, rastlinný prekurzor kalcitriolu]]
|-
|}
Riadok 23:
== Zdroje vitamínu D ==
 
Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v [[koža|koži]] pôsobením [[slnečné svetlo|slnečného žiarenia]] z [[provitamín|provitamínu]]u 7-dehydrocholesterolu, [[derivát]]u [[cholesterol]]u. [[Ultrafialové žiarenie]] štiepi B jadro zlúčeniny za vzniku [[cholekalciferol]]u, teda '''vitamínu D<sub>3</sub>'''. Kto strávil aspon 2-krát týždenne 20 min.na jarnom či letnom slnku /jasné že nie medzi 11,00-15,00h/ by teoreticky mal mať aspoň načas po probléme. Ľudské telo vie vyrobiť 10.000 – 12.000 medzinárodných jednotiek IU (1mcg zodpovedá 40 IU) pri 30 minútovom letnom opaľovaní. Slnečná ochrana s faktorom (SPF) 8 a viac zablokuje UV lúče, ktoré produkujú vitamín D. Počiatočné opaľovanie v trvaní 10 – 15 min. bez použitia opaľovacieho faktora vytvorí dostatok vitamínu D. Potom by sa mal ihneď použiť ochranný faktor 15 a viac, aby bola pokožka chránená. Takéto opaľovanie, ktoré zahŕňa tvár, ruky, dlane alebo chrbát najmenej dva krát do týždňa zabezpečí dostatok vitamínu D. Zásoba vitamínu D stačí na 2 – 4 mesiace. Existujú však faktory, ktoré limitujú využitie UV B na tvorbu tohto slnečného vitamínu v koži, t. j. ročné obdobie, lokalita, časť dňa, smog a vek. Napríklad ľudia žijúci na severnej alebo južnej pologuli (od 40° zemepisnej šírky na sever a na juh) nie sú vystavení dostatočnému množstvu UV B počas zimných mesiacov potrebných na tvorbu vitamínu D. S pribúdajúcim vekom sa znižuje schopnosť organizmu syntetizovať vitamín D expozíciou slnečným žiarením. Zaujímavé však je, že ak sme opálení alebo ľudia s tmavšou pokožkou budú príjimať oveľa menej déčka, pretože ich pigment pôsobí ako filter a prepustí menej slnečných lúčov. Problém nastáva v období od novembra do februára. Dávka slnečných lúčov v zime nie je dostatočná na to, aby sa v pokožke vyprodukovalo dostatok vitamínu D.
 
V zime sa dostáva do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegetariáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle. alebo rastlinne tuky a oleje či cereálie "umelo" obohatené /fortifikované/ o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť zle. Pri varení sa našťastie vitamín neznehodnocuje.
Riadok 42:
!
!vek (roky)
!cholekalciferol [&mu;gμg]
|-
|rowspan="2"|Dojčatá
Riadok 107:
 
{{vitamíny}}
 
[[Kategória:Vitamíny]]
[[Kategória:Steroidy]]
Řádek 124 ⟶ 125:
[[et:D-vitamiin]]
[[eu:D bitamina]]
[[fa:ویتامین دید]]
[[fi:D-vitamiini]]
[[fr:Vitamine D]]
Řádek 130 ⟶ 131:
[[hi:विटामिन डी]]
[[hr:Vitamin D]]
[[hy:Վիտամին D]]
[[id:Vitamin D]]
[[it:Vitamina D]]
Řádek 151 ⟶ 153:
[[su:Vitamin D]]
[[sv:Vitamin D]]
[[ta:உயிர்ச்சத்து டி]]
[[th:วิตามินดี]]
[[tr:D vitamini]]