Rozchádzanie oceánskeho dna: Rozdiel medzi revíziami

'''Rozchádzanie oceánskeho dna''' (známe aj pod [[angličtina|angl.]] termínom Seafloor spreading) je súčasťou teórie [[platňová tektonika|platňovej tektoniky]]. Je to proces zapríčiňujúci [[pohyb kontinentov]]. Tento mechanizmus, ktorý je omnoho presnejší ako pôvodná [[Alfred Wegener|Wegenerova]] teória pohybu kontinentov posunom po morskom dne, bol navrhnutý [[Henry Hess|Henrym Hessom]] v 60-tych rokoch 20. storočia. Je zapríčinený konvekčným prúdením tepla vo vrchnej, plastickej časti [[Zemský plášť|zemského plášťa]] - [[Astenosféra|astenosfére]].

 

== Rozprava o rozchádzaní sa oceánskeho dna ==

V Stredoatlantickom chrbáte (aj na iných miestach) je materiál z plášťa vynášaný na povrch cez systém zlomov a vytvára novú oceánsku kôru. Tým, ako sa platne pohybujú od seba, nastáva nový fenomén: pohyb kontinentov. Keď Alfred Wegener prvýkrát prezentoval teóriu pohybu kontinentov, mnoho geológov ju odmietlo, pretože neposkytovala vysvetlenie mechanizmu tohto pohybu. Až objav oceánskych chrbátov poskytol riešenie tohto problému.

[[Kategória:Geologické procesy]]

[[Kategória:Platňová tektonika]]