Emiliano Zapata: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: az:Emiliano Zapata |
|||
Riadok 12:
'''Emiliano Zapata''' (* [[8. august]] [[1879]] - † [[10. apríl]], [[1919]]) bol vedúcou osobnosťou [[Mexická revolúcia|mexickej revolúcie]], ktorá vypukla v roku [[1910]] a bola namierená proti diktátorovi [[Porfirio Díaz|Porfiriovi Diázovi]]. Zapata založil a organizoval dôležitú revolučnú silu, [[Liberačná armáda juhu|Liberačnú armádu juhu]].
Emiliano Zapata Salazar sa narodil 8.augusta 1879 v San Miguel Anenecuilcu, v mexickom štáte Morelos, v chudobnej roľníckej rodine ako 9. z 10. detí. Otec - Gabriel Zapata, mal španielsky pôvod a matka - Cleofas Salazar, bola nahum / nahum - skupina domorodých národov Mexika, používajúci jazyk UTÉ-Azteca, ktorý sa nazýva náhuatl / . Dostalo sa mu obmedzeného vzdelania od učiteľa - Emilio Vara .
V tom čase v Mexiku vládol Porfirio Díaz a sociálne zriadenie krajiny by sme mohli nazvať ako kapitalisticko-feudálny systém . Veľkú časť pôdy v krajine vlastnili hacienderos – plantážnici a veľkostatkári, ktorý vo veľkom zaberali ďalšiu a ďalšiu pôdu, pričom ľudí, ktorý o túto pôdu prišli, využívali ako otrokov na svojich vlastných haciendas .
Roku 1897 bol zatknutý, pretože sa zúčastnil protestu proti zaberaniu pôdy rolníkom .
Zapata bol v roku 1897 povolaný do federálnej armády, kde sa pripojil k Deviatemu regimentu kavalérie so sídlom v meste Cuernavaca. Jeho veliteľom bol plukovník Ángel Bouquet . V armáde bol 6 mesiacov a potom sa vrátil do rodnej dediny.
V septembri 1909, obyvatelia Anenecuilco, zvolili Emiliana ako prezidenta "výboru pre obranu," kde mal obhajovať záujmy Spoločenstva / dediny /.
Emiliano niekoľko rokov tvrdo bránil práva dedinčanov na pôdu ktorú vlastnili, ale čím ďalej tým viac bol znechutený rekciou vlády a jej zjavným podporovaním haciendas. Nakoniec sa roku 1910 postavil na stranu - Francisca I. Madera, ktorý podnecoval vzburu proti Diazovi. Zapata videl v Madeirovi lepšiu šancu na skutočné zmeny v krajine a to aj vďaka tomu, že Madeirov revolučný plán obsahoval ustanovenia pre vrátenie zhabanej pôdy naspäť roľníkom .
Emiliano Zapata koncom roka 1910 jazdí od dediny k dedine a verbuje ľudí / prevažne roľníkov / do svojej novo vzniknutej Oslobodzovacej armády juhu ( španielsky : Ejército Libertador del Sur, skrátene ELS, alebo jednoducho zapatisti )
18. novembra 1910, federálna vláda začala represiu voči Maderistas (stúpenci Francisca Madeiru). Zatiaľ čo vláda bola presvedčená, že revolúcia bude potlačená počas niekoľkých dní, Madeiristické hnutie získavalo na sile a koncom novembra sa Emiliano Zapata plno zapája do radov hnutia .
14. februára 1911, Francisco Madero začína totálnu ofenzívu voči vláde .
20.novembra 1910 vyhlasuje začiatok revolúcie .
Začiatkom mesiaca máj 1911, Emiliano dobíja silno bránené mesto Jojutla .
Nasleduje 7 dňová bitka o mesto Cuautla. Bitka o toto mesto bola najťažšou a najkrvavejšou bitkou revolúcie.
V tom čase je dobyté aj mesto Ciudad Juárez , kde v čele revolučného vojska stojí Pancho Villa .
25. mája 1911 odstupuje prezident Dias .
Dňa 06.11.1911 sa Francisco I. Madero stáva prezidentom Mexika.
Emiliano zisťuje, že Madeiro nie je je schopný naplniť svoj revolučný plán, a uchyľuje sa na Villa de Ayala a tu vzniká Plan de Ayala / 25. novembra, 1911 / a Zapata znova vyhlasuje revolúciu .
V roku 1913 prebehol v krajine prevrat, ktorý zvrhol prezidenta Maderu. Prevrat viedol
Generál Huerta za podpory amerických vojsk. Napriek tomu Emiliano spolu s Villom, dobýjajú Mexiko City. Vzbúrenecká armáda sa teší podpore a spolupráci civilného obyvateľstva, lebo Zapata zakázal svojim vojská zabíjať a plieniť .
Neskôr Zapata opúšťa hlavné mesto a vracia sa do štátu Morelos a tam začína napĺňať svoj plán.
V roku 1915 nastúpi na čelo Mexika konzervatívec Venustiano Carranza a vyhlasuje nekompromisnú vojnu Zapatovi a Villovi . Generál Pablo Gonzalez, však nedokáže poraziť Zapatu a preto vysiela plukovníka Jesusa Guajardomu, ktorý sa spojí so Zapatom a následne ho zradí.
Dňa 10.apríla 1919 o štrnástej hodine, vstupuje Zapata na haciendu Chinameca. Sprevádza ho 150 ozbrojených mužov, no do haciendy ho sním vojde len pár a následne je Zapata zastrelený vojakmi Pabla Gonzaleza.
Mŕtveho Zapatu dva dni pred pohrebom verejne vystavili, aby vláda odstrašila budúcich prípadných vzbúrencov. Pochovaný bol v meste Cuautla.
Mŕtvy Zapata
| |||