Verzia z 11:46, 3. júl 2006 upraviť Wek1 (diskusia \| príspevky) 1 763 editací d →‎Opisné značky: - typos ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:53, 3. júl 2006 upraviť vrátiť Wek1 (diskusia \| príspevky) 1 763 editací →‎História Ďalšia úprava →
Riadok 25: == História == Termín "značka" je odvodený od tradičnej publikovacej techniky "označkovania" rukopisu, to znamená pridania inštrukcí pre tlačiara na okraje rukopisu. Po ~~stroročia~~storočia túto úlohu vykonávali ľudia známi ako "značkovači", ktorí značkovali text, aby špecifikovali, aký font, štýl a veľkosť majú byť použité na každú časť, a potom odovzdali rukopis niekomu inému na únavnú úlohu ručného [[sadzanie\|sadzania]]. Myšlienka "značkovacích jazykov" bola zjavne po ~~prvý krát~~prvýkrát prezentovaná vedúcim pre publikáciu [[William W. Tunnicliffe\|Williamom W. Tunnicliffeom]] na konferencii v roku [[1967]], hoci uprednostnil názov "všeobecné kódovanie". Tunnicliffe neskôr viedol vývoj štandardu zvaného GenCode pre publikačný priemysel. ~~Návrhar~~Návrhár kníh Stanley Fish tiež publikoval špekuláciu podobným smerom na konci [[60. roky 20. storočia\|60-tych rokov]]. Výskumník [[IBM]] Charles Goldfarb je však dnes ~~skôr~~všeobecne považovaný za "~~orca~~otca" značkovacích jazykov, vďaka jeho výskumu od roku 1969, ktorý transformoval myšlienku do skutočne fungujúceho produktu. Nezávisle na Tunnicliffovi a Fishovi Goldfarb ~~arazil~~narazil na rovnakú základnú myšlienku, kým pracoval na projekte, ktorý mal pomôcť novinám digitalizovať pracovný cyklus; neskôr sa oboznámil s prácou Tunnicliffa a Fisha a dnes s nimi pozorne zdieľa zásluhy. Medzi rané príklady značkovacích jazykov dostupných mimo publikačného priemyslu patria sadzacie nástroje na [[Unix]]ových systémoch ako [[troff]] a [[nroff]]. V týchto systémoch sa formátovacie príkazy ~~vkladalo~~vkladali do textu dokumentu tak, aby sadzací softvér mohol naformátovať text podľa požiadaviek redaktora. Správne vytlačenie dobumentu bol iteratívny proces [[pokus a omyl\|pokusu a omylu]]. Dostupnosť [[WYSIWYG]] ("what you see is what you get") publikačného softvéru priblížilo mnoho z použiteľnosti týchto jazykov bežným používateľom, hoci seriózna publikačná práca stále používa značkovanie na špecifikáciu nevizuálnej štruktúry textu. Iným veľkým publikačným štandardom bol [[TeX]], vytvorený a neustále zdokonaľovaný [[Donald Knuth\|Donaldom Knuthom]] v [[70. roky 20. storočia\|70-tych]] a [[80. roky 20. storočia\|80-tych rokoch]]. TeX sa sústredil na detailné rozloženie textu a opis fontu pre tlač matematických kníh vo vysokej kvalite. To vyžadovalo, aby Knuth strávil značnú dobu skúmaním umenia sadzania. TeX však vyžaduje značnú zručnosť používateľa, a preto sa používa hlavne na [[univerzita\|univerzitách]]. Prvý jazyk, ktorý jasne oddelil štruktúru a prezentáciu bol [[Scribe (značkový jazyk)\|Scribe]], vyvinutý [[Brian Reid\|Brianom Reidom]] a opísaný v jeho [[dizertačná práca\|dizertačnej práci]] v roku [[1980]]. Scribe bol revolučný v mnohých smeroch, v neposlednom rade predstavil myšlienku štýlov oddelených od označkovaného dokumentu. Scribe ovplyvnil vývoj [[Generalized Markup Language]] (neskôr SGML) a je priamym predchodcom HTML a [[LaTeX]]u. LaTeX je de-facto štandard v mnohých vedeckých disciplínach. V skorých 80-tych rokoch myšlienka, že značkovanie by sa malo zameriavať na štrukturálne aspekty dokumentu a nechať vizuálnu prezentáciu na interpretátorovi viedlo k vytvoreniu SGML. ~~jaykvyvinula~~Jazyk vyvinula komisia, ktorej predsedal Goldfarb. Zahŕňal myšlienky z mnohých zdrojov, vrátane Tunnicliffovho projektu, GenCode. SGML špecifikoval syntax značkovania v dokumentoch, ako aj iný systém (tzv. "metajazyk") pre samostatný opis významu značiek. To umožnilo autorom tvoriť a používať akékoľvek želané značkovanie a vybrať si štítky, ktoré im dávali najväčší zmyslel. Medzi príklady takýchto značkovacích jazykov založených na systéme patria [[Text Encoding Initiative\|TEI]] a [[DocBook]]. SGML [[ISO]] urobila medzinárodným štandardom v roku [[1986]].

Značkovací jazyk: Rozdiel medzi revíziami