Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Erakis (diskusia | príspevky)
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 29:
 
== História ==
Vedecko-výskumný ústav číslo 88 vznikol po vojne z delostreleckej továrne v Podlipkách - Kaliningrade na južnom okraji Moskvy. Roku 1947 tu bol za hlavného koštruktérakonštruktéra vymenovaný [[Sergej Koroľov]]. Sem boli privezení aj nemeckí raketíraketoví odborníci. Ku skúškam rakiet dostali možnosť používať novú strelnicu pri dedinke [[Kapustin Jar]] neďaleko [[Stalingrad]]u, kde je dnes rovnomenný [[Kozmodróm Kapustin Jar|kozmodróm]].<ref name="Půlstoletí">{{Citácia knihy
| priezvisko = Pacner
| priezvisko2 = Vítek
Riadok 44:
}}</ref>.
Pracovníci Energija skonštruovali a postavili prvú umelú družicu Zeme - [[Sputnik 1]], prvúprvé sovietske kozmické sondy k Mesiacu, Marsu a Venuši, pilotované kozmické lode a orbitálne stanice. V rokoch 1956- – 1957 bola v Energiji skonštruovaná raketa [[R-7 (balistická raketa)|R-7]], pomocou ktorej boli vynesené prvé sovietske umelé družice Zeme. Od polovice 60. rokov organizácia vyvíjala ťažkú raketu [[N-1]]. V rokoch 1976- – 1983 stála spoločnosť Energija na čele prác na rakete [[Energija]].
 
Od roku 1960 spoločnosť priebežne rozpracováva koncepciu letu na Mars.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 89:
Roku 1966 bolo OKB-1 premenované na Ústrednú konštrukčnú kanceláriu experimentálneho strojárstva (CKBEM), prebehla aj vnútorná reorganizácia a premenovávanie - Závod č. 88 na Závod experimentálneho strojárstvo, Filiálka č. 3 na Kujbyševskú filiálku). O rok neskôr sa Krasnojarská OKB-10 osamostatnila ako KB prikladnoj mechaniky. V roku 1974 sa Kujbyševská filiálka osamostatnila ako [[CKSB Progress]]. Súčasne boli spojené CKBEM a Energomaš pod vedením [[Valentin Petrovič Gluško|Valentina Gluška]], novovzniknutý celok bol nazvaný Vedeckovýrobné združenie Energija (NPO Energija).
 
V rokoch 1981- – 1988 k spoločnosti patrilo [[KB Saľut]].<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Šinkovič
| meno = O.
Riadok 107:
| issn = 1561-1078
| jazyk = po rusky
}}</ref>, koncom 80. rokov bola k Energiji pripojená aj pobočka v Donecku (OKB Luč). Ďalšie zmeny a reorganizácie prebehli v rokoch 1990- – 1991. Pribudli filiálky Primorská a Volžská.
 
Súčasný názov a štruktúru získala Energija roku 1994.
Riadok 121:
Prostredníctvom Roskosmosu sa RKK Energija podieľa na zabezpečení stanice [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]] materiálnymi prostriedkami. Doprava na ISS je zabezpečovaná pilotovanými kozmickými loďami [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]] a od Sojuzov odvodenými nákladnými loďami [[Progress (kozmická loď)|Progress]], po ukončení letov [[Space Shuttle|raketoplánov]] v roku 2011 budú niekoľko ďalších rokov lode RKK Energija jedinými pilotovanými dopravnými prostriedkami pre ISS. Členovia oddielu kozmonautov Energije obsadzujú polovicu ruských miest v posádkach ISS. Spoločnosť vyrába spojovacie družice série Jamal. Zúčastňuje sa výrobe európskej kozmickej nákladné lode [[ATV]], zúčastňuje sa programu [[Sea Launch]]. Vyrába urýchľovacie bloky DM-SL pre rakety [[Proton (nosná raketa)|Proton]] a [[Zenit (nosná raketa)|Zenit]].
 
Obrat spoločnosti v roku 2006 bol 8,7 miliárd rubľov (roku 2005 -  – 6,3 miliárd rubľov), zisk - 509 miliónov rubľov (159 miliónov rubľov).
 
Hlavnými vlastníkmi akcií spoločnosti sú Rosimuščestvo (38,22 %, ruská federálna agentúra spravujúca štátny majetok), spoločnosť Lider (7 %) a Investičná spoločnosť Rozvoj (17,25 %), ktorej stopercentným vlastníkom je Energija.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko =
| meno =
Riadok 141:
}}</ref> Koncom júla 2007 bol na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov do čela RKK Energija miesto [[Nikolaj Sevastianov|Nikolaja Sevastianova]] zvolený [[Vitalij Lopota]].
 
== ReferenceReferencie ==
{{Preklad|cs|RKK Energija|5284911}}
<references/>