Krematórium: Rozdiel medzi revíziami

Spaľovanie mŕtvych bolo od dávnej minulosti u mnohých národov[[národ]]ov rozšíreným spôsobom pohrebu[[pohreb]]u. Novšie sa znovu začalo používať od roku [[1878]] (v [[Nemecko|Nemecku]]) a od tých čias sa v svetovom meradle najmä vo veľkých mestách postupne nahrádza pochovávanie mŕtvych na cintorínoch[[cintorín]]och [[spopolnenie|spopolňovaním]].

Krematórium býva monumentálne riešenou samostatnou budovou. Jadrom stavby je [[obradná sieň]] s miestom na vystavenie [[rakva|rakvy]] počas smútočného obradu, s lavicami pre zhromaždených a s [[chór]]om pre [[organ]], hudobníkov alebo spevákov. Veľmi dôležité je [[dispozičné riešenie]] aj ostatných miestností vzhľadom na dôstojnosť prípravy na rozlúčku so zosnulým, návštevnosť priestorov a iné úkony. Pri krematóriu býva [[kolumbárium]] na ukladanie [[urna|urien]] s popolom, [[urnový háj]] a lúka na rozptýlenie popola.