Rovnodennosť: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.11.97 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegbot |
|||
Riadok 8:
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na [[severný pól|severnom póle]] po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na [[južný pól|južnom póle]] nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.
== Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov ==
Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade rovnodennosti:
x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov.
y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom.
90° − x = y
Pre Bratislavu platí 90° − 48° = 42° = [[20. marca]] a [[23. septembra]] napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom '''42°'''.
== Pozri aj ==
| |||