Zlom (geológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: sa jedná → ide, 60 km → {{km|60|m}} (2), - →  –  (3)
d fix
Riadok 2:
'''Zlom''' alebo '''dislokácia''' je [[geológia|geologická]] krehká diskontinuitná porucha (fraktúra) [[zemská kôra|zemskej kôry]], pozdĺž ktorej došlo alebo aj v súčasnosti dochádza k pohybu fraktúrou oddelených [[hornina|horninových]] blokov. Premiestnenie môže byť len niekoľko [[milimeter|milimetrov]], ale môže dosahovať veľkosť aj stoviek [[kilometer|kilometrov]]. Rýchlosť pohybu na aktívnych zlomoch sa môže rôzniť, ale rádovo môže dosahoavť niekoľko desiatok milimetrov ročne. V oblastiach aktívnych zlomov, na ktorých boli zaznamenané pohyby v posledných 10 000 rokoch, sa často vyskytujú [[zemetrasenie|zemetrasenia]]. Zlom je [[strižná zóna]], v ktorej dochádza ku [[krehká deformácia|krehkej deformácii]] hornín<ref>Rajchl, P., 1990: ''Tektonika strižných zón.'' Mineralia Slovaca, 22, s. 1 - 17</ref>.
 
Zlom oddeľuje dva bloky [[hornina|hornín]], ktoré sa pozdĺž neho premiestnili. V priestore je vymedzený zlomovými plochami na ktorých sú často viditeľné stopy po pohybe blokov, tzv. [[striácia|striácie]]. Na kontakte zlomových plôch dochádza k vzniku [[tektonické zrkadlo|tektonickéhotektonických zrkadiel]]. Obrovské tlaky a trenie spôsobujú rozpad pôvodnej horniny a vznik nových hornín, takzvaných zlomových [[tektonit]]ov, vo väčších hĺbkach [[mylonit]]ov a ultramylomitov. Tie majú v dôsledku zvýšenej plasticity vo väčších hĺbkach iný charakter ako tektonity na povrchu. Pri náhlych pohyboch spojených s väčším pohybom blokov vznikajú [[tachylit]]y a [[pseudotachylit]]y, ktoré sú dôsledkom roztavenia horniny na styčnej ploche blokov.
 
== Vznik zlomu ==