Rževsko-viazemská operácia: Rozdiel medzi revíziami

Od 1. februára Žukov, okrem funkcie veliteľa Západného frontu prebral zodpovednosť za obranu celého západného smeru, ktorého úlohou bol boj s nemeckou skupinou armád Stred. Nemecké velenie v tej istej dobe vyslalo na kritický úsek frontu zálohy, ktoré spoločne s kombinovanými útokmi letectva odrazili sovietske útoky na Viazmu. Nemci súčasne začali energické protiútoky proti jednotkám 33., 39. a 29. armády, ktorých sily boli nútené začiatkom februára prejsť do obrany. V druhej polovici februára a začiatkom marca sa sovietska 43. armáda pokúšala vytvoriť koridor a obnoviť zásobovanie 33. armády. Večer 13. apríla 1942 sovietske velenie stratilo spojenie s velením 33. armády, ktorú sa Nemcom podarilo v týchto dňoch definitívne zlikvidovať. Jej vojaci padli do zajatia, alebo sa v malých skupinách pokúšali prebiť k vlastným jednotkám či partizánom. Ranený veliteľ armády [[Michail Grigorievč Jefremov|M.G. Jefremov]] spáchal 17. alebo [[18. apríl]]a samovraždu.

 

 

V zúfalých bojoch v obkľúčení pokračovali jednotky 39. armády a 11. jazdeckého zboru. 2. júla 1942 Nemci vojskami 9. armády začali [[operácia Seydlitz|operáciu Seydlitz]]. Sovieti sa pokúšali svojim obkľúčeným jednotkám odľahčiť útokom 2. údernej armády avšak núspešne. 12. júla boli zvyšky obkľúčených síl zničené. Veliteľ 39. armády generálporučík [[Ivan Ivanovič Maslennikov|Maslennikov]] bol evakuovaný. Jeho zástupca [[Ivan Alexandrovič Bogdanov|Bogdanov]] padol.