Ide o viac-menej plochý disk, ktorý leží približne v rovinestoji hore... s [[ekliptika|ekliptikou]] a ktorý je vyplnený [[planétka]]mi a [[kométa]]mi. Je to časť [[Transneptúnske teleso|transneptúnskych telies]]. Počítačové simulácie ukazujú, že je silne ovplyvňovaný najmä gravitačnými silami Neptúnu a [[Jupiter]]a. Počas [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|formovania Slnečnej sústavy]] sa dráha Neptúna vplyvom gravitačných porúch spôsobených množstvom menších telies vo väčších vzdialenostiach postupne vzďaľovala od Slnka. Pritom boli podobné telesá "vyhodené" z oblasti pod približne 40 AU (čo je vnútorná hranica oblasti, v ktorej sa vyskytujú [[kubewano|kubewana]], obiehajúce po približne kruhových dráhach), s výnimkou dráh bližších k Slnku, ktoré sú v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 2:3 s Neptúnom. Tieto dráhy, podobné dráhe planéty [[Pluto]], sú obsadené telesami nazývanými [[plutíno|plutína]]. V Kuiperovom páse existujú aj ďalšie, menej početné skupiny telies pohybujúcich sa napríklad v rezonanciách 4:3 alebo 2:1 s Neptúnom. Predpokladá sa, že väčšina telies Kuiperovho pásu vznikla v priestore, kde sa nachádzajú aj teraz, aj keď nezanedbateľné množstvo z nich sa mohlo formovať aj v blízkosti Jupitera, odkiaľ mohli byť gravitačnými poruchami spôsobenými veľkými planétami vyhnané až za dráhu Neptúna. Naopak gravitačné poruchy spôsobené Neptúnom čas od času vypudia niektoré teleso z oblasti Kuiperovho pásu do vnútorných častí Slnečnej sústavy a to sa premení na dlhoperiodickú kométu.
Vonkajšia hranica Kuiperovho pásu leží približne vo vzdialenosti okolo 50 AU od Slnka. V tejto oblasti prechádza do [[Rozptýlený disk|rozptýleného disku]], ktorý neleží iba v rovine blízkej k ekliptike, ale siaha do väčších ekliptikálnych šírok, ako Kuiperov pás (dráhy týchto telies môžu mať značný sklon k ekliptike a je teda "rozptýlenejší", odtiaľ jeho názov) a v ktorom sa pohybujú telesá, súhrnne označované skratkou SDO (z angl. Scattered Disc Objects, tedy ''telesá rozptýleného disku''). Niektorí astronómovia však túto oblasť, ktorá siaha až približne do vzdialenosti 1000 AU, považujú za časť Kuiperovho pásu a nazývajú ju ''Kuiperov rozptýlený pás'' a jeho telesa označujú SKBO (z angl. Scattered Kuiper Belt Objects, teda ''telesá rozptýleného Kuiperovho pásu'').
