[[File:Wien-Parlament-Herodot.jpg|náhľad|Socha Herodota pred Viedeňským parlamentom]]
'''Hérodotos''' (iné názvy: '''Herodotos, Hérodot, Herodot'''; * okolo [[484 pred Kr.]], [[Halikarnassos]] ([[Malá Ázia]]) – † [[430 pred Kr.]], [[Thúrioi]] (južná Itália) alebo [[Atény]]), {{grc|Ἡρόδοτος||HēródotosHérodotos}}, bol [[Grécko|grécky]] [[historik]], [[geograf]], [[etnograf]] a [[filozof]] dejín, „otec dejepisu“ (takto ho nazval rímsky politik a rečník [[Marcus Tullius Cicero]]). Mladosť strávil na ostrove [[Samos]], po nastolení tyranidy v Halikarnasse ušiel do Atén a neskôr sa usadil v južnej Itálii. Atény poznal v období [[Perikles|Periklovej]] [[demokracia|demokracie]]. Navštívil (azda už pred aténskym pobytom) [[Egypt]], Prednú Áziu, Čiernomorie i africkú Kyrénu; koniec života prežil v južnej Itálii (Thúrioi). Poznatky z ciest uplatnil v diele „Historiés Apodexis“ (9 kníh), ktoré koncipoval ako odveký boj Grékov s barbarmi. Zmysel dejín videl v úsilí o neustálu rovnováhu. Herodotos preniesol ťažisko záujmu na politické dejiny.
