Korenie sa v minulosti privážalo najskôr z [[Ázia|Ázie]] a bolo predmetom výnosného obchodu. Neskôr po vytvorení obchodných vzťahov s objavenou [[Amerika|Amerikou]] sa sortiment rozšíril najmä o indiánske korenia.
Pred najmenej 5000 rokmi cisár Šen Nung opísal lekárske postupy, pri ktorých opisoval priaznivé účinky ďumbiera, čínskej škorice, anízu a kurkumy. Zriadil aj koreninové trhy a dlhovekosť tohto panovníka sa pripisuje práve množstvám korenín, ktoré skonzumoval. Približne v tom istom čase sa aj arabský svet venoval obchodu s koreninami. V indických prístavoch na malabarskom pobreží sa obchodovalo s kardamómom, ďumbierom, čiernym korením, rascou a sezamom. Arabi ponúkali na európskych trhoch najmä koreniny z iných krajín- škoricu zo Srí Lanky, muškátové orechy a klinčeky z Indie, myrhu z východnej Afriky. Neskôr aj Rimania prinášali do barbarských európskych krajín korenie, hoci niektoré kmene mali už vlastné koreniny. Keď sa Rímska ríša rúcala, zanechala za sebou mnoho postupov, ako používať koreniny. Stredoveká kultúra stravovania si osvojila nové obyčaje- všetko muselo byť okorenené a pestro sfarbené, a to aj napriek tomu, že koreniny boli drahé. Arabský svet ešte stále kontroloval obchod s koreninami a udržiaval vysoké ceny. V 13. storočí sa z Benátok vybrali obchodníci hľadať lacnejšiu obchodnú cestu. Z výpravy sa vrátil Marco Polo, ktorý doniesol nové a exotické korenie. Odvtedy začali cestu hľadať aj ostatné krajiny. V roku 1492 Krištof Kolumbus priviezol jamajské čierne korenie zo Západnej Indie, papriky chilli z Mexika a vanilku zo Strednej Ameriky. O niekoľko rokov neskôr založili Nizozemské provincie Východoindickú spoločnosť, aby mohli priamo obchodovať s korením z Indie. Roku 1658 Holanďania porazili v bitke o obchod s cejlónskou škoricou Portugalcov a získali aj koreninové prístavy na malabarskom pobreží v Indii a na Jáve. Okolo roku 1690 mali už monopol na obchod s klinčekmi. Ku koncu 18. storočia Briti vytlačili Holanďanov z Indie, takže Londýn sa stal centrom obchodu s koreninami. Britský monopol sa skončil po výhre Američanov vo vojne. Posledných štyristo rokov sa situácia trochu upokojila. Nové cesty sa už nehľadali, koreniny zlacneli a my sme si na ich používanie zvykli.
