Krvná skupina: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram
d (r2.5.4) (robot Pridal: et:Veregrupid)
d (typo gram)
'''Krvná skupina''' alebo '''krvný typ''' je charakteristika vlastností [[červená krvinka|červených krviniek]] v [[krv]]i jedinca, resp. [[Sacharidy|sacharidov]] a [[bielkovina|bielkovín]] na ich bunkovej membráne. Najdôležitejšie klasifikácie pre popis ľudských krvných skupín sú '''AB0''' a '''Rhesus faktor''' (Rh faktor). Známych je ale aj približne ďalších 50 systémov krvných typov. Často sú ale menej významné ako AB0 a Rh.
 
Krvná skupina je určená [[antigén|antigénmi]]mi na povrchu červených krviniek. Niektoré antigény sú čisté bielkoviny, iné tvoria bielkoviny s [[polysacharid|polysacharidmi]]mi. Neprítomnosť niektorého z týchto znakov spôsobuje prirodzenú produkciu príslušných [[protilátka|protilátok]] (viďpozri [[Krvná skupina#Krvné typy AB0|nižšie]]).
 
[[Transfúzia krvi]] neidentickej krvnej skupiny by viedla k okamžitej imunologickej reakcii -  – zhlukovaniu a rozpadu krviniek darovanej krvi. Darovaná krv by bola organizmom odmietnutá a výsledný produkt chemickej reakcie by spôsobil akútne zdravotné problémy, ktoré by mohli viesť až k [[anémia|hemolytickej anémii]], [[zlyhaniu obličiek]], [[šok|šoku]]u a [[smrť|smrti]].
 
== Krvné typy AB0 ==
 
=== Dedičnosť ===
Krvné skupiny sa dedia po oboch rodičoch. Typ krvi je určený jediným [[gén]]om s tromi [[alela]]mi: ''i'', ''I<sup>A</sup>'' a ''I<sup>B</sup>''. Gén kóduje [[enzým]] [[glykosyltransferáza|glykosyltransferázu]], ktorý mení sacharidy antigénov na povrchu červených krviniek. Gén sa nachádza na dlhom ramene deviateho [[chromozóm|chromozómu]]u (9q34).
 
Alela ''I<sup>A</sup>'' zodpovedá typu A, ''I<sup>B</sup>'' zodpovedá typu B a ''i'' zodpovedá typu 0. ''I<sup>A</sup>'' a ''I<sup>B</sup>'' sú dominantné nad ''i'', takže ľudia s alelami ''ii'' majú typ 0, ľudia s alelami ''I<sup>A</sup>I<sup>A</sup>'' alebo ''I<sup>A</sup>i'' majú typ A a ľudia s alelami ''I<sup>B</sup>I<sup>B</sup>'' alebo ''I<sup>B</sup>i'' majú typ B. Ľudia s alelami ''I<sup>A</sup>I<sup>B</sup>'' majú oba fenotypy, pretože A a B sú [[kodominancia|kodominantné]]. Preto je pre rodiča s krvným typom AB prakticky nemožné mať dieťa s typom 0 (avšakale nie je to priamym dôkazom, že dieťa nie je jeho).
 
Evoluční biológovia prijímajú teóriu, že alela ''I<sup>A</sup>'' sa vyvinula ako prvá. Nasledovala alela ''i'', k čomu stačilo odstránenie jediného nukleotidu, čo ostatné nukleotidy posunulo. Ako posledná sa objavila alela ''I<sup>B</sup>''. Tejto chronológií tiež zodpovedá zastúpenie krvných typov vo svete. Je tiež konzistentná s všeobecne prijímanými presunmi populácie a prevládajúcimi krvnými typy v rôznych častiach sveta. Napríklad typ B je veľmi častý v ázijských populáciách, ale nie priveľmi častý v európskych.
Najsilnejší je antigén D; keď je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek, označuje sa krv ako Rh+, v opačnom prípade Rh−. Najčastejšie je označenie Rh faktoru spojené s typom AB0 a zapisuje sa napr. ako A−. Ľudia s krvou bez antigénu D nemôžu prijímať krv Rh+, pretože by si proti antigénu D vytvorili protilátky a darovanú krv by neprijali – nastala by [[hemolytická reakcia]].
 
Reakcia na prítomnosť antigénu D je príčinou tzv. [[hemolytická choroba novorodencov|hemolytickej choroby novorodencov]]. Tá sa môže prejaviť v tele matky s krvou Rh−, ktorá už [[pôrod|porodila]] dieťa s Rh+ otcom (a toto dieťa malo Rh+) alebo dostala transfúziu krvi Rh+. V jej tele sú už vytvorené protilátky anti-D, ktoré môžu ohroziť nový [[Plod (medicína)|plod]]. V minulosti neriešiteľná situácia (dochádzalo k úmrtím ďalších detí) sa dnes rieši veľmi jednoducho -  – injekčným podaním antiglobulínu matke po pôrode. Deti s Rh+ narodené matke s Rh- potom majú po narodení iba menšie komplikácie vo forme [[novorodenecká žltačka|novorodeneckej žltačky]].
 
=== Výskyt Rh faktoru v rôznych populáciách ===
74 480

úprav