Viktor Frankl: Rozdiel medzi revíziami

zopár formálnych chýb
(zopár formálnych chýb)
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] žila rodina až v tak veľkej biede, že deti museli chodiť v Pohořeliciach žobrať a kradnúť kukuricu na pole.
 
Frankl sa už počas štúdia na gymnáziu zaujímal o psychológiu. Stal sa nadaným a zanieteným študentom s veľkým záujmom o [[filozofia|filozofiu]] a [[psychológia|psychológiu]]. Už ako stredoškolák si dopisovalpísal so [[Sigmund Freud|Sigmundom Freudom]], ktorý odporučil jednu jeho prácu na vydanie v International Journal of Psychoanalysis.
 
Neskôr sa zoznámil s [[Alfred Adler|Alfredom Adlerom]], ktorý ho tiež na nejaký čas zaujal. Ako mladý študent [[medicína|medicíny]] mal úvodnú prednášku na Medzinárodnom kongrese individuálnej psychológie, v ktorej vymedzil svoju vlastnú cestu. Základná myšlienka, na ktorej založil a prepracoval svoju psychoterapeutickú koncepciu znie: Človek je bytosť hľadajúca zmysel (logos) a poskytnúť človeku pomoc v jeho hľadaní zmyslu je jedna z úloh [[psychoterapia|psychoterapie]]. Život je potenciálne zmysluplný za akýchkoľvek podmienok.
Po skončení štúdia medicíny pracoval ako [[psychiater]] vo Viedni. Rozhodol sa zabudnúť na svojich veľkých učiteľov a počúvať pozorne svojich pacientov.
 
V roku 1942 sa oženil so svojou prvou ženou, staničnou sestrou Tilly Grosserovou. Boli jednou z posledných dvojíc Židov, ktoré dostali povolenie od národných socialistov kna sobášusobáš. Tilly musela obetovať ich nenarodené dieťa, keďže Židom bolo zakázané mať deti, i keď boli manželmi. O deväť mesiacov neskôr ho zatkli aj s manželkou a celou rodinou a deportovali ich do [[Terezín]]a (len jeho sestra Stella emigrovala už skôr do [[Austrália (štát)|Austrálie]]).
 
V [[Osvienčim]]e, [[Dachau]] a Terezíne strávil Frankl za dramatických okolností zvyšok vojnových rokov. Počas pobytu v koncentračných táboroch neustále stojí zoči-voči smrti, napokon ochorie i na [[škvrnitý týfus]]. Keď je tábor oslobodený americkými oddielmi, Frankl sa vracia do Viedne.
Zisťuje zdrvujúce správy o svojich blízkych: Manželkamanželka zahynula až po oslobodení anglickými oddielmi, Franklov otec zomrel hladom v Terezíne, jeho matka a brat v Osvienčime.
 
V ťažkých chvíľach po návrate mu pomáhali priatelia a práca, a v tom čase napísal počas iba deviatich dní knihu „Ein Psychologe erlebt das Konzentrationslager“. Vydal ju najskôr anonymne, no vzápätí vyšla pod názvom „... trotzdem Ja zum Leben sagen“ - '''„Napriek všetkému povedať životu áno“'''. Túto knihu sa snažil písať počas pobytu v táboroch, no niekoľkokrát mu ju zničili a po vojne ju spamäti rekonštruoval.
Aj v koncentráku extrémny hlad vzbudil v niektorých ľuďoch zviera a v iných najjemnejšiu ušľachtilosť.
 
Známy je aj jeho príklad o životnej orientáciíorientácii jednovaječných dvojčiat. Jeden z týchto bratov sa stal kriminálnikom, zdatným a rafinovaným a druhý kriminalistom, takým istým.
 
== Najdôležitejšie princípy jeho teórie ==
Frankl sa zaoberá človekom ako celkom. Podľa jeho názoru je ľudská povaha trojdimenzionálna. Má dimenziu fyziologickú (biologickú), psychologickú a noologickú.
 
Žiadna z dimenzií nesmie zostať nepovšimnutá. Frustrácia fyziologických potrieb spôsobí somatické ochorenie, ignorovanie psychologických potrieb spôsobí problémy emocionálne a neuspokojovanie noologických (duchovných, metafyzických) potrieb vedie k problémom v samom jadre osobnosti, k existenciálnej kríze, k absencii, či strate zmyslu života.
 
Človek má so zvieratami spoločnú biologickú a psychologickú dimenziu, ale ako človek sa osvedčí až keď sa povznesie do vyššej, ľudskej dimenzie, do dimenzie slobody a sebatranscendencie.
* ''Člověk hledá smysl - úvod do logoterapie'', 1994 Praha, Psychoanalytické vydavateľstvo
* ''Vůle ke smyslu'', Brno, Cesta 1994, 1997
* ''LékařskaLékařská péče o duši.'' Cesta 1995, 1996
* ''A přesto říci životu áno.'', Karmelitánske nakl. 1996
* ''Co v mých knihách není'', Cesta 1997
* ''Napriek všetkému povedať životu áno'', Slovenský spisovateľ 1998
* ''Teorie a terapie neuróz'', Grada 2000
zdroj: bulletínbulletin EMPATIA č.4/2001, článok PhDr. J. Kusej
* ''Neuvedomený Boh'', Lúč 2005
* ''Trpiaci človek'', Lúč 2007
Anonymný používateľ