Normalizácia (ČSSR): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wiky |
tbc |
||
Riadok 1:
V dejinách [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] je pojmom '''normalizácia''' označované obdobie rokov [[1969]] až [[1987]]. V tomto období došlo najprv k zastaveniu demokratizačných procesov [[Pražská jar|Pražskej jari]] a následne k návratu k represívnemu komunistickému systému a jeho dlhoročnému udržiavaniu. Niekedy sa v užšom slova zmysle nazýva normalizáciou len obdobie rokov [[1969]]-[[1971]].
Termín normalizácia pochádza z Moskovského protokolu [http://www.totalita.cz/texty/prot_mosk_1968.php], podpísaného [[27. augusta]] [[1968]]. ''[[Poučenie z krízového vývoja]]'' sumarizuje obsah protokolu a normalizácie nasledovne: "Česko-slovenskí predstavitelia v tomto dokumente vyjadrili svoje odhodlanie dosiahnuť normalizáciu pomerov v našej krajine na základe marxizmu-leninizmu, obnoviť vedúcu úlohu strany a autoritu štátnej moci robotníckej triedy, vyradiť kontrarevolučné organizácie z politického života a upevniť medzinárodné zväzky [[ČSSR]] so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a ďalšími socialistickými spojencami. (...) Na celkových pozitívnych výsledkoch moskovských rokovaní sa z česko-slovenskej strany aktívne podieľali súdruhovia [[Ludvík Svoboda]], [[Gustáv Husák]], [[Vasil Biľak]] a ďalší súdruhovia zastávajúci jasné triedne internacionálne
Normalizácia bola miernejšou formou útlaku komunistických oponentov ako stalinizmus v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]], napriek tomu, že mnohí boli perzekuovaní, nedochádzalo už napr. k [[justičná vražda|justičným vraždám]] v politických procesoch.
Po celú dobu normalizácie boli na území Česko-Slovenska rozmiestnené vojská Sovietskeho zväzu.
==Prológ==
Demokratizácia česko-slovenskej spoločnosti, ktorá prebiehala pod vedením [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] od konca roka 1967 do augusta 1968 (známa ako Pražská jar]]) bola vnímaná sovietskym vedením ako hrozba pre celý socialistický tábor vo sfére vplyvu ZSSR.
Reformnému vedeniu Česko-Slovenska bolo niekoľkokrát signalizované, že ZSSR nie je spokojné s vývojom, reformy však neprestávali a tak sovietske vedenie rozhodlo o [[intervencia|vojenskej intervencii]] s cieľom zvrátiť vývoj v ČSSR.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 začali sovietske vojská, spoločne z vojskami Bulharska, Maďarska, Poľska a NDR ([[Rumunsko]], na čele s [[Nicolae Ceauşescu|Nicolajom Ceauşescom]] sa agresie ako jediná krajina [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] nezúčastnilo a odsúdilo ju) obsadzovať územie Česko-Slovenska. Praha bola obsadená výsadkovými jednotkami, ktoré pristáli na ruzynskom letisku a čelní predstavitelia štátu na čele s Dubčkom boli internovaní a odvlečení do Moskvy. Na území ČSSR však nedošlo k výraznejším stretom s okupantami, keďže minister obrany Martin Dzúr vydal ešte v noci rozkaz, aby armáda a ďalšie ozbrojené zložky nekládli postupujúcim armádam odpor.
{{Dejepisný výhonok}}
| |||