Charlotta Cordayová: Rozdiel medzi revíziami

Odobrané 2 bajty ,  pred 16 rokmi
Bez shrnutí editace
(→‎Život: jazyk)
== Život ==
 
Charlotta Cordayová pochádzala z francúzskej šľachtickej rodiny Françoisa de Corday d’Armont a Jacqueline-Charlotte-Marie de Gontier des Autiers. Bola pravnučkou dramatika [[Pierre Corneille|Pierra Corneille]]. Po matkinej smrti ju poslali do kláštora v [[Caen]] v [[Normandia|Normandii]], kde bola vychovávaná od trinástich do devätnástich rokov, do roku [[1790]], kedy bol kláštor zrušený. Potom ju prijala jej teta Madame de Bretteville, v [[Caen]], u ktorej žila až do svojho odchodu do [[Paríž]]a.
 
Charlotta sa nadchla pre ídeiidey Francúzskej revolúcie, čítala [[Jean-Jacques Rousseau|Rousseauove]] knihy a stala sa [[girondisti|girondistkou]]. Rozrušená z postupujúceho útlaku a popravou kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]], rozhodla sa zabiť Marata, radikálneho [[Jakobíni|jakobína]], ktorý sa výraznou mierou podpísal pod vražedný politický teror vo vtedajšom [[Francúzsko|Francúzsku]].
 
[[9. júl]]a [[1793]] odišla Charlotta z [[Caen]] do [[Paríž]]a, kde prišla [[11. júl]]a. So sebou mala vydanie [[Plutarchos|Plutarchovych]] ''Paralelných životopisov''. Po príchode do hlavného mesta šla hľadať Marata. Keď ho nenašla v konvente, rozhodla sa ísť za ním domov. Na tržnici si kúpila za dva franky mäsiarsky nôž a ako zámienku napísala list, s ktorým sa za ním vydala, aby mu ho doručila.
''Vystúpili sme na káru. Boli tam dve miesta na sedenie, ponúkol som jej, nech si sadne, odmietla. (...) Ja som sa každú chvíľu otáčal, aby som sa na ňu pozrel a čím viac som sa na ňu pozeral, tým viac som od nej nemohol odtrhnúť oči. Nebolo to kvôli jej kráse, ktorá bola skutočne nevšedná, ale zdalo sa mi nemožné, že celý ten čas zostáva taká pokojná, odvážna (...) a stále som sa uisťoval, či neomdlela. (...) Keď som povedal: “Trvá to dlho, však?”, odpovedala len: “Ach čo! Veď tam dôjedeme.” a jej hlas bol úplne pokojný. Keď sme prišli na Námestie Revolúcie, postavil som sa pred ňu, aby nevidela gilotínu. Pozrela sa na mňa a povedala: “Mám právo byť zvedavá. Nikdy som to nevidela.”''
 
Maratova vražda však revolučný teror nezastavila, práve naopak rozdúchala nový hon na nepriateľov revolúcie, podľa odborníkov zahynulo vtedy viac ľudí, ako keby ich napísal na zoznam Marat.
 
== Zaujímavosť ==
 
3 540

úprav