Absolútne čierne teleso: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 147.213.112.31 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Manubot
d +zdroj
Riadok 1:
'''Absolútne čierne teleso''' alebo '''čierne teleso''' alebo '''čierny žiarič''' je hypotetické teleso, ktoré úplne pohlcuje [[elektromagnetické žiarenie]] všetkých [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]] dopadajúce na jeho povrch.<ref name=EB>{{Citácia knihy
'''Absolútne čierne teleso''' alebo '''čierne teleso''' alebo '''čierny žiarič''' je idealizované teleso, ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch. [[Absorpčný koeficient]] absolútne čierneho telesa je 1 pre všetky vlnové dĺžky. Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič, zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie. Celkové množstvo energie, ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok závisí len od jeho teploty. Žiarenie [[Slnko|Slnka]] pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou približne 5800 K, [[reliktové žiarenie]] zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou 2,7 K.
| korporácia = Encyklopedický ústav SAV
| titul = Encyclopaedia Beliana (A-Belk)
| odkaz na titul = Encyclopaedia Beliana
| vydanie = I. vydanie
| vydavateľ = Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s.
| miesto = Banská Bystrica
| rok = 1999
| rok copyrightu = 1999
| počet zväzkov = 1. z 12
| počet strán = 696
| kapitola = A
| strany = 31
| isbn = 80-224-0554-X
| id = číslo publikácie 3259
'''Absolútne čierne teleso''' alebo '''čierne teleso''' alebo '''čierny žiarič''' je idealizované teleso, ktoré úplne pohlcuje žiarenie všetkých vlnových dĺžok dopadajúce na jeho povrch.}}</ref> [[Absorpčný koeficient]] absolútne čierneho telesa je 1 pre všetky vlnové dĺžky. Absolútne čierne teleso je súčasne ideálny žiarič, zo všetkých možných telies tej istej teploty vysiela najväčšie množstvo žiarivej energie. Celkové množstvo energie, ktoré sa vyžiari z povrchu absolútne čierneho telesa za jednotku času a rozloženie intenzity žiarenia podľa vlnových dĺžok závisí len od jeho teploty. Žiarenie [[Slnko|Slnka]] pomerne dobre zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou približne 5800 K, [[reliktové žiarenie]] zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou 2,7 K.
 
== Experimentálna aproximácia absolútne čierneho telesa ==
[[Obrázok:Blackbody_sk.svg|right|thumb|S rastúcou teplotou telesa sa vrchol intenzity žiarenia posúva ku kratším vlnovým dĺžkam]] Schopnosť telesa vysielať elektromagnetické žiarenie úzko súvisí s jeho schopnosťou pohlcovať žiarenie, pretože teleso pri konštantnej teplote je v termodynamickej rovnováhe so svojím okolím, teda získava pohlcovaním energie od okolia rovnaké množstvo energie, ako do okolia odovzdáva. <br>Absolútne čierne teleso možno aproximovať dutým telesom s veľmi malým otvorom. Všetko žiarenie, ktoré vniká do dutiny, zostáva v dutine a postupne je stenami dutiny pohltené. Steny dutiny neustále vysielajú a pohlcujú žiarenie a žiarenie, ktoré z dutiny uniká cez malý otvor má vlastnosti žiarenia absolútne čierneho telesa.<ref name=EB /> Experimentálne sa zistilo, že množstvo vyžiarenej energie závisí od teploty a je tým väčšie, čím je teplota telesa vyššia. Vysielané žiarenie obsahuje elektromagnetické vlny rôznej vlnovej dĺžky a experimentálne sa zistilo, že relatívne množstvo energie žiarenia s istou vlnovou dĺžkou sa tiež mení. Množstvo vysielanej energie sa hodnotí pomocou spektrálnej hustoty žiarenia I(&lambda;), definovanej ako množstvo energie pripadajúcej na jednotkový interval vlnovej dĺžky. Pre malé a veľké hodnoty vlnovej dĺžky klesá k nule.
 
==Wienov posuvný zákon==
Řádek 42 ⟶ 57:
 
Na základe tohoto zákona [[Albert Einstein]] odvodil teóriu [[fotoelektrický jav|fotoelektrického javu]].
 
== Referencie ==
{{referencie}}
 
[[Kategória:Termodynamika]]