Manažment: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa Miriam.franekova (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 195.98.5.160
Riadok 5:
V prípade podniku sa používa alternatívne pomenovanie '''manažment podniku, podnikový manažment, riadenie podniku, podnikové riadenie''' resp. vo význame a) aj '''manažérstvo podniku, podnikové manažérstvo''' resp. trochu nepresne a najmä vo význame b) '''vedenie podniku, podnikové vedenie''' (angl. ''business management'', nem. ''Unternehmensführung''). Z uvedených pomenovaní je v súlade s technickými normami výraz "manažérstvo podniku".
 
==Pozri aj==
História manažmentu
*[[manažér]]
 
Počiatky manažmentu siahajú až do staroveku a stredoveku, kedy bolo dôležité zvládať riadenie armády. V stredoveku sa po skončení otroctva a nevoľníctva pomaly svet uberal k ekonomickým stimulom. Pre pochopenie manažmentu je dôležité sa pozrieť do histórie.
 
1.obdobie (taylorismu) - koniec 19. storočia - 30. roky 20. storočia
2.obdobie - 40. roky 20. storočia - 70. roky 20. storočia
3.obdobie - koniec 20. storočia
4.obdobie - 21. storočie
 
Prvé obdobie
 
V prvej etape, ktorá prebiehala na konci 19. a začiatku minulého storočia vznikli prvé tendencie vedecky riadiť zamestnanca. Nezávisle na sebe vznikal manažment v Spojených štátoch a Európe. Toto obdobie je súhrnne označované ako taylorismus či klasický manažment. Prvé obdobie je charakteristické tým, že riadenie ľudí bolo vykonávané na úrovni operatívneho manažmentu.
 
USA
 
Imigrácia na konci 19. storočia spôsobila príliv nekvalifikovanej pracovnej sily do USA. Tento fakt spôsobil ponuku týchto pracovníkov na trhu. Pre zamestnanie týchto pracovníkov bolo nutné ich vyškoliť. Voľba padla na štandardizáciu, kedy boli pracovne činnosti rozdelené na menšie celky, ktoré bolo jednoduchšie predviesť. V tomto období ešte neboli známe sociálne prístupy k zamestnancom, ktoré sa začali objavovať až v 2. Období a preto bol človek považovaný za stroj. Vychádzal z podobnej predstavy, ako Mc Gregorová teória X. Teda že človek pracuje z donútenia a je potrebné ho motivovať finančne pomocou úkolovej mzdy.
 
Frederik Winslow Taylor
 
Zakladateľ vedeckého manažmentu, ktorého myšlienky sú:
Vykonanie jednej veľkej úlohy denne, jej splnenie bolo motivované odmenou / penálmi za splnenie / nesplnenie
Výber pracovníkov už nebol náhodný a na pracovnú pozíciu bol vyberaný kandidát podľa primitívneho profilu kandidáta
Ako prvý prišiel s myšlienkou, že je potrebné mať kvalifikovaných riadiacich pracovníkov = manažérov
 
Henry Gantt
 
Taylorov spolupracovník. Jedným z hlavných prínosov sú Ganttove diagramy, ktoré pomáhajú v organizácii.
Henry Ford
 
Henry Ford bol autoritatívnym manažérom, ktorý uviedol mnoho myšlienok z prvého obdobia do praxe. Je známy pre zavedenie hromadnej pásovej výroby, kedy jeho najpopulárnejším vozidlom bol FORD T, "Plechová Lisa"
Economy of scale - úspory z rozsahu
Napísal dielo "My life and my work", kde napríklad popisuje koľko fyzicky zdatných pracovníkov je potrebné na zostavenie Fordu T, koľko normálnych zamestnancov a koľko fyzicky nezdatných, ako detí a starcov.
 
Manželia Gilberthovi
 
Manželia Gilberthovi sa zamerali na odstraňovanie zbytočných činností a pohybov.
P. Gilberth začínal pracovať ako robotník a na začiatku svojej kariéry spočítal, že položenie tehly zaberie 15 pohybov. Postupom času sa mu toto podarilo obmedziť na 5 pohybov.
 
Európa
 
Európsky smer sa skôr zameriaval smerom k riadiacim pracovníkom a na vymedzenie úloh a náplň ich práce.
 
Hanry Fayol
6 činností podniku (technické, obchodné, finančné, účtovné, ...)
14 princípov manažmentu (hierarchie, solidarita, spravodlivosť ...)
5 zložiek manažmentu (plánovanie, organizovanie ...)
 
Ďalej bol významný pre organizačné štruktúry, kedy prišiel s "Fayolovo prechodovým mostíkom" či "Fayolovým mostíkom", čo je obdoba dnešného štábu v organizačnej štruktúre.
 
Max Weber
 
Pôvodom Nemec, ktorý je známy ako zakladateľ byrokratického manažmentu. Charakteristika byrokratické manažmentu je taká, že je všetko štandardizované. Tým vzniká maximálne spravodlivé prostredie, kde sa problémy riešia administratívne. Tento smer je veľmi neosobný.
 
Tomáš Baťa
 
Plánovanie - Rozklad polročných plánov do týždenných plánov
Založenie hospodárskych stredísk
Založenie firemného sporenie pre zamestnancov
Ubytovanie pre zamestnancov
Účasť na zisku
Škola pre budúcich zamestnancov
Parkinson
 
Kritikom celého taylorismu. Známy pre svoje 3 zákony
1. zákon: Práca pribúda úmerne s tým, koľko času na ňu môžeme vynaložiť
2. zákon: Výdavky narastajú s príjmami
3. zákon: Rast prináša zložitosť a zložitosť prináša rozklad
 
'''Druhé obdobie'''
 
Druhá etapa nasledovala v období medzi koncom druhej svetovej vojny a 80. rokmi dvadsiateho storočia. Toto obdobie je označované aj ako tzv. manažérska revolúcia. Do tejto doby boli spoločnosti vedené väčšinou silnými osobnosťami ako sú Henry Ford a Tomáš Baťa, títo boli často ako manažéri, tak aj vlastníkmi a mali absolútnu moc vo svojej firme. Bez týchto osobností však firmy upadali do krízy. Preto neskôr bola pozícia manažéra od pozície vlastníka oddelená, navyše aj manažéri samotní sa začali deliť na vrcholové a manažérov prvej a druhej línie. Vznikli tiež nové teórie:
Teórie procesného prístupu – táto teória sa snažila opísať ako zvládnuť procesy riadenia a ako definovať a určiť funkcie vedúcich pracovníkov.
Teórie systémového prístupu - túto teóriu zaviedol americký manažér Chester Barnard, vychádzal tu z názoru, že celok je lepší než súčet jeho častí. Za hlavné tu považoval motiváciu ľudí pomocou materiálnych stimulov či zlepšenie podmienok pri práci aj pomocou duševných podnetov.
'''
Tretie obdobie'''
 
Tretia etapa uvádza už manažment veľmi podobný dnešnej dobe. Začali sa prejavovať snahy o spoluúčasť zamestnancov na riadení firmy, ubudlo exaktnosti v prospech intuície a zovšeobecnenie skúseností iných manažérov. Vznikla koncepcia dokonalého podniku, založená na skúsenostiach úspešných manažérov a ich zovšeobecnenia.
 
'''Štvrté obdobie''''''Hrubý text'''
 
Štvrtá etapa od 90. rokov. Zamestnanci okrem podielu na riadenie získali prostredníctvom zamestnaneckých akcií aj časť majetku podniku a podieľali sa tak zároveň aj na jeho zisku. Osobnosťami tejto etapy sú napríklad Bill Gates, Akio Morita či William Hewlett). Uvádza sa aj etapa zvaná management 21. storočia, tu sa dbá na ďalšie vylepšenie spolupráce medzi spoločnosti a zamestnancami.
 
== Iné projekty ==