Wikipédia

Mikuláš Jacquin: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
formulácia
typo
Riadok 24:
| Príbuzní =
}}
'''Barón Mikuláš Jozef von Jacquin''' - {{v jazyku|deu|'''Nikolaus Joseph Freiherr von Jacquin'''}}, (* [[16. február]] [[1727]], [[Leiden]], (dnes [[Holandsko]]); – † [[26. október]]<ref>A-Wsa, Totenbeschauprotokoll 140, fol. 12v</ref> [[1817]], [[Viedeň]]) bol lekár, chemik, mineralóg, a biológ.<ref>A-Wsa, Totenbeschauprotokoll 140, fol. 12v</ref> Prvý profesor banskoštiavnickej akadémie, najstaršej vysokej školy svojho druhu na svete (1763-1769). Profesor chémie a botaniky na Univerzite vo Viedni (1769 – 1797).▼
 
▲'''Barón Mikuláš Jozef von Jacquin''' - {{v jazyku|deu|'''Nikolaus Joseph Freiherr von Jacquin'''}}, (* [[16. február]] [[1727]], [[Leiden]], (dnes [[Holandsko]]); † [[26. október]]<ref>A-Wsa, Totenbeschauprotokoll 140, fol. 12v</ref> [[1817]], [[Viedeň]]) bol lekár, chemik, mineralóg, biológ. Prvý profesor banskoštiavnickej akadémie, najstaršej vysokej školy svojho druhu na svete (1763-1769). Profesor chémie a botaniky na Univerzite vo Viedni 1769 – 1797.
 
== Život ==
Narodil sa v [[Leiden]]e, kde vyštudoval medicínu na Leidenskej [[Univerzita|Univerzite]], neskôr sa presťahoval do Paríža a potom do Viedne. Od roku 1752 pôsobil vo Viedni ako lekár. V rokoch 1754 až 1759 precestoval Karibik a [[Amerika|Ameriku]], kde zbieral nové rastliny pre cisárske záhrady vo Viedni a v kaštieli [[Schönbrunn]].
 
Po návrate pôsobil v rokoch 1763 – 1768 na základe rozhodnutia [[Mária Terézia |Márie Terézie]] z 13. decembra 1762 ako Profesor [[Chémia|Chémie]] a Mineralógie na novozaloženej Banskej Akadémii v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] – v tom čase treťom najväčšom meste Uhorska. Vymenovaný bol dňa 13. júna 1763, keď bola založená ako prvá Katedra chémie a mineralógie. Prednášať začal v roku 1764 po ročnej lehote, ktorú si vyžiadal na zriadenie nového laboratória a mineralogickej zbierky.
 
Od r. 1769 Profesor Chémie a Botaniky na Univerzite [[Viedeň]], zároveň riaditeľ Botanickej záhrady Viedenskej univerzity a neskôr Cisárskych záhrad v kaštieli Schönbrunn.
Řádek 41 ⟶ 40:
 
== Dielo ==
Pôsobenie v Banskej Štiavnici : V moderne vybudovanom chemickom laboratóriu, ktoré bolo najvýznamnejším zariadením školy v Banskej Štiavnici, Mikuláš Jacquin, ktorého sám Lavoisier považoval za zakladateľa experimentálnej chémie, dôsledne spájal teóriu s praxou a viacerými pokusmi dokázal neopodstatnenosť tzv. [[flogistónová teória|flogistonovej teórie]]. Tým sa zaradil medzi prvých prívržencov Lavoisierovej oxidačnej chémie. Aj náplň Jacquinových prednášok bola originálna, opierajúca sa o vlastné výskumy, na ktoré kládol veľký dôraz .<ref>{{Citácia Minerályelektronického adokumentu
horniny Slovenska| priezvisko http://www.mineraly.sk/files/hist/201-300/293_chem_vzd_1.htm </ref> . =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Chemické vzdelávanie na baníckej akadémii v Banskej Štiavnici (1. časť)
| url = http://www.mineraly.sk/files/hist/201-300/293_chem_vzd_1.htm
| dátum vydania = 19.8.2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 28.2.2012
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
Významne sa podieľal na zavádzaní Linného nomenklatúry v oblastiach Habsburskej Monarchiemonarchie.
 
Je autorom prvých popisov viacerých rastlín, húb a živočíchov.
Řádek 61 ⟶ 72:
 
== Ocenenia ==
*Jeden rod z druhu [[Theophrastaceae]] je po ňom pomenovaný ''[[Jacquinia]]'' <span class="Person">L.</span> ; jeden rod z druhu [[Orchideaceae]] je po ňom pomenovaný ''[[Jacquiniella]]'' <span class="Person">Schltr.</span> .
*Horská rastlina [[Ostropysk]] nesie po ňom druhové meno (''Oxytropis jacquinii'').
*Podľa medzinárodného indexu názvov rastlín IPNI až 65 druhov nesie druhové meno ''jacquiniana'', ''jacquinianum'' alebo ''jacquinianus''.
*V roku 1806 bol povýšený do šľachtického stavu ([[Barón]] - nemecky Freiherr ) a obdržal Rád sv. Štefana.
*V roku 1875 bola po ňom pomenovaná štátna cesta v 3. Viedenskom obvode ako ''Jacquingasse''.
*23. Februárafebruára 2011 bola v Rakúsku vydaná minca v hodnote 20 € na počesť tohto výskumníka. Obsah čistého striebra je 900 tisícin a priemer mince 34 Milimetrovmm.
 
== Referencie ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Mikuláš_Jacquin“