Focke-Wulf Ta 152: Rozdiel medzi revíziami

Medzi decembrom [[1942]] a aprílom [[1943]] bolo postavených šesť prototypov poháňaných novými motormi [[Daimler-Benz]] [[DB 603]] A vybavenými turbokompresormi a pod označením ''Höhenjäger 2'' vykonali letové skúšky. Ako ďalšia vznikla konštrukčná štúdia '''Fw 190 Ra-6''', ktorá v zásade spĺňala požiadavky RLM. Projekt dostal typové označenie '''Fw 190 H''' a boli zahájené prípravné práce na stavbe prototypu. Lietadlo malo dostať celkom nové krídlo s nosnou plochou zväčšenou na 22,5 m2. Trup bol predĺžený a ako pohonná jednotka mali slúžiť motory [[Daimler-Benz]] [[DB 603]] G, [[DB 632]] alebo [[Junkers]] [[Jumo 213]] E.

 

 

V súvislosti s týmito skutočnosťami predali predstavitelia C-Amtu RLM [[Willi Messerschmitt|Messerschmittovi]] ústny návrh, aby zahájil štúdiu možnosti konštrukcie lietadla s lepšími výkonmi, než aké vykazovali stroje, ktoré boli vo fáze prototypových skúšok, dokonca i keby to znamenalo zapojiť najlepších a najskúsenejších konštruktérov za cenu ich stiahnutia z iných projektov s vyššou prioritou. Ako výsledok týchto návrhov vznikol projekt [[Me P.1091]] ''Extremer Höhenjäger'' (stíhačka pre veľké výšky). Malo to byť lietadlo s veľkým rozpätím krídel s rôznymi variantmi pohonu, tvorenými motorom [[Daimler-Benz]] [[DB 605]] s turbokompresorom TK 11, motorom [[DB 628]], motorom [[DB 632]] s protibežnými vrtuľami alebo motorom [[DB 603]] E s turbokompresorom TKL 15. Podľa výpočtov konštruktérov by [[Me P.1091]] bol schopný dosiahnuť výšku 17 500 m. Pre úsporu času a zužitkovanie doterajších prác bolo rozhodnuté použiť väčšinu riešení P.1091, zlúčiť ich s prvkami [[Me 155]] a vytvoriť tak lietadlo[[ Me 155]] B-1.