Verzia z 09:54, 17. február 2012 upraviť ILoveJuice (diskusia \| príspevky) S právom rollback 14 498 editací d Verzia používateľa 87.197.11.97 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegbot ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 02:28, 2. marec 2012 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:rovnodennost.jpg\|400px\|right\|Dopad slnečných lúčov na Zem počas rovnodennosti. Treba si uvedomiť, že pri pohľade z vesmíru (presnejšie pri pohľade zboku na rovinu dráhy Zeme okolo Slnka) Zem nikdy nestojí "zvislo" tak ako na tomto obrázku, ale jej os je odklonená od zvislého smeru. Z toho napríklad vyplýva, že v čase rovnodennosti lúče na Zem dopadajú tak, ako sú zobrazené na obrázku, práve preto, lebo zemská os je v čase rovnodennosti maximálne naklonená v smere presne k (resp. presne od) osoby, ktorá sa pozerá na tento obrázok tak ako je tu zobrazený.]] ~~[[Súbor:rovnodennost.jpg\|400px\|right]]~~ '''Rovnodennosť''' alebo '''ekvinokcium''' má viacero ekvivalentných definícií: '''Rovnodennosť''' je astronomický termín pre okamih, keď má [[Slnko]] voči [[svetový rovník\|svetovému rovníku]] nulovú [[deklinácia\|deklináciu]] a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníku kolmo na zemský povrch. Jarná rovnodennosť nastáva na severnej pologuli obyčajne okolo [[20. marec\|20. marca]] a jesenná [[23. september\|23. septembra]], pričom ich presný čas sa môže mierne meniť. V okamihu rovnodennosti sa [[Slnko]] nachádza v [[jarný bod\|jarnom]] alebo [[jesenný bod\|jesennom bode]]. jeden z dvoch okamihov (resp. v širšom zmysle dní) za rok, počas ktorých obraz [[Slnko\|Slnka]] (presnejšie: stred obrazu Slnka) prechádza [[svetový rovník\|svetovým rovníkom]] (inými slovami: ...počas ktorých [[ekliptika]] pretína svetový rovník, ešte inak: ... počas ktorých Slnko prechádza bodom rovnodennosti) jeden z dvoch okamihov (resp. dní) za rok, počas ktorých zemská os (počas obehu Zeme okolo Slnka) smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "smerom k Slnku", t.j. smeruje najviac "nabok od Slnka" jeden z dvoch okamihov za rok, počas ktorých existuje jedno miesto na rovníku, na ktoré slnečné lúče dopadajú kolmo na zemský povrch, t.j. Slnko je v [[nadhlavník]]u (ak vztiahneme pojem rovnodennosť na celý deň, tak je počas dňa rovnodennosti postupne Slnko v nadhlavníku na celom rovníku) jeden z dvoch dní za rok, počas ktorých sú svetlá časť dňa aj noc takmer rovnako dlhé, teda trvajú 12 hodín ["takmer" je v definícii preto, lebo z rôznych vedľajších príčin v skutočnosti netrvajú počas rovnodennosti deň aj noc úplne presne 12 rovnako dlho] Rozlišuje sa: Tento jav je spôsobený sklonom [[zemská os\|zemskej osi]] a obehom zemského telesa okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli [[jar]] a na južnej pologuli [[jeseň]]. V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar. '''marcová rovnodennosť''' alebo '''jarná rovnodennosť''', ktorá nastáva okolo [[20. marec\|20. marca]] a '''septembrová rovnodennosť''' alebo '''jesenná rovnodennosť''', ktorá nastáva okolo [[23. september\|23. septembra]]. Dňom marcovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli [[jar]], na južnej pologuli [[jeseň]]. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli jar. Termín "jarná" resp. "jesenná" rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú. Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva [[bod rovnodennosti]] ([[ekvinokciálny bod]]), t.j. buď [[jarný bod]] alebo [[jesenný bod]]. ==Príčina == Jav rovnodennosti je spôsobený sklonom [[zemská os\|zemskej osi]] od roviny ekliptiky a obehom Zeme okolo Slnka. Ide totiž o miesta na dráhe obehu Zeme okolo Slnka, v ktorých platí, že zemská os smeruje najmenej "preč od Slnka" a najmenej "presne k Slnku", t.j. smeruje najviac "nabok od Slnka". Takáto poloha Zeme spôsobuje, že je severná pologuľa (ako celok) aj južná pologuľa (ako celok) ožarovaná Slnkom rovnako intenzívne, a že je deň rovnako dlhý ako noc. == Dôsledky == V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na [[severný pól\|severnom póle]] po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na [[južný pól\|južnom póle]] nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu. == Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov == Řádek 14 ⟶ 26: y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom. 90° − x = y Pre Bratislavu platí 90° − 48° = 42° = [[20. marca]] a [[23. septembra]] napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom ~~'''~~42°~~'''~~. == Pozri aj == Řádek 24 ⟶ 36: * [[jarný bod]] * [[jesenný bod]] ==Externé odkazy == *[http://www.cassiopeiaproject.com/media_new/force_download3.php?type=1&track_number=14&Tape_Name=Space&big=no Rok na Zemi (angl.) - krátky film na stiahnutie, rovnodennosti sa spomínajú napr. v čase 2:30 a nasl.] [[Kategória:Sférická astronómia]]

Rovnodennosť: Rozdiel medzi revíziami