Krvný obeh: Rozdiel medzi revíziami

V pľúcnych kapilárach sa krv okysličí a je ďalej vedená štyrmi pľúcnymi žilami (z pravých aj ľavých pľúc vychádzajú po dve pľúcne žily) do ľavej predsiene srdca.

 

Po naplnení ľavej predsiene okysličenou krvou z pľúc sa tlakom krvi otvorí dvojcípa chlopňa (mitrálna chlopňa) a krv prechádza do ľavej komory. Odtiaľ je vyvrhnutá do srdcovnice (aorty). Na jej začiatku sa tiež nachádza polmesiačikovitá chlopňa. Aorta sa otáča doľava dozadu k chrbtici a vytvára oblúk. Z oblúka aorty vystupujú smerom k hlave tri tepny: ramenohlavová tepna, ľavá spoločná krčnica a ľavá podkľúčna tepna. Aorta potom pokračuje smerom nadol ako hrudníková aorta a ďalej ako brušná aorta, ktorá sa rozvetvuje na ďalšie menšie tepny, ktorými sa krv dostáva do kapilárnej siete.

 

Krvné zásobenie srdca zabezpečujú vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú priamo zo srdcovnice. Vencovité tepny privádzajú kyslík a živiny jednotlivým bunkám myokardu. Odkysličená krv sa zo srdca odvádza srdcovými žilami, ktoré ústia do koronárneho splavu(sinus coronarius). Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.

 

Krvný obeh plodu sa vyznačuje viacerými osobitosťami. Funkciu pľúc, t. j. okysličovanie krvi a odvádzanie oxidu uhličitého, zabezpečuje placenta. Z nej prúdi okysličená krv pupočnou žilou (vena umbilicalis). Časť okysličenej krvi sa privádza cez pečeňové riečisko do tela a zvyšok je odvádzaný žilami do pravej predsiene. Tu sa mieša okysličená a odkysličená krv, ktorá sem priteká dutými žilami. Časť krvi sa z pravej predsiene dostáva do ľavej predsiene cez otvor v predsieňovej priehradke. Zvyšok krvi potom prúdi do pravej komory a odtiaľ do pľúcnice. Krv z ľavého srdca a aj väčšina krvi z pľúcnice (prostredníctvom ductus arteriosus, spojky medzi pľúcnicou a srdcovnicou) sa napokon dostáva do srdcovnice, odkiaľ je odvádzaná pupočnými tepnami do placenty.