Wikipédia

Počítač: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bubamara (diskusia | príspevky)
53 099 editací
d Verzia používateľa 95.102.160.114 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bubamara
dssdfa
Riadok 1:
{
{{100%}}
 
{{pozri|počítačovom štandarde PC|Osobný počítač}}
 
[[Súbor:Suoritin Intel Pentium 100MHz.jpg|thumb|right|Srdce dnešných počítačov tvorí [[procesor]] (CPU, na obrázku).]]
 
'''Počítač''' je zariadenie alebo [[stroj]] na realizáciu [[výpočet|výpočtov]] alebo riadenie operácií vyjadriteľných [[číslo|číselnými]] alebo [[logika|logickými]] výrazmi. Počítače sa skladajú z komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentami dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne [[programovanie|programovaním]]), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri [[modelovanie]]). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému.
 
Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa nazýva [[veda o počítačoch]] alebo [[počítačová veda]]. Súbor vedeckých disciplín a špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa nazýva [[informatika]].
 
[[Súbor:Dual processor.jpg|thumb|right|[[Matičná doska]] moderného počítača s dvomi procesormi.]]
 
== Všeobecné princípy ==
Počítače môžu fungovať na základe pohybu mechanických častí, [[elektrón]]ov, [[fotón]]ov, [[kvantové častice|kvantových častíc]] alebo akéhokoľvek iného dobre pochopeného fyzikálneho javu. Hoci boli zostavené počítače, fungujúce na základe rôznych princípov, takmer všetky populárne typy počítačov používajú elektronické prvky.
 
Počítače môžu ''priamo'' modelovať riešenú úlohu v tom zmysle, že riešený problém je mapovaný tak presne, ako je to možné na skúmaný fyzikálny jav. Napríklad tok elektrónov možno použiť na modelovanie toku vody priehradou. Takéto počítače ([[analógové počítače]]) boli bežne používané v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]], ale dnes sú zriedkavé.
 
Vo väčšine dnešných počítačov sa problém prevedie na jeho matematickú reprezentáciu tak, že sa všetky relevantné informácie prevedú do [[binárna číselná sústava|dvojkovej číselnej sústavy]]. Všetky operácie nad takouto informáciou sa redukujú na jednoduchú [[booleovská algebra|booleovskú algebru]].
 
Na reprezentáciu booleovských operácií sa používajú [[hradlo|hradlá]] [[elektronický obvod|elektronických obvodov]]. Keďže väčšina matematických operácií je redukovateľná na booleovské operátory, dostatočne rýchly elektronický počítač je schopný riešiť množstvo matematických problémov (a väčšinu úloh spracovania informácie, ktoré je možné transformovať na matematické úlohy). Základnú myšlienku, ktorá umožnila vznik moderných ''digitálnych'' (číslicových) počítačov, formálne izoloval a opísal [[Claude E. Shannon]].
 
Počítače nie sú schopné riešiť všetky matematické problémy. [[Alan Turing]] identifikoval problémy riešiteľné na počítači, čím položil základy teoretickej informatiky.
 
Po dokončení výpočtu môže byť výsledok zobrazený používateľovi na [[výstup]]e pomocou [[výstupné zariadenia|výstupných zariadení]] ako svetelné žiarovky, [[LED]] diódy, [[monitor]]y a [[tlačiareň (hardvér)|tlačiarne]].
 
Noví používatelia, obzvlášť deti, majú problém pochopiť dôležitú vec, že počítač je iba stroj a nemôže „myslieť“, ani „pochopiť“ to, čo zobrazuje. Počítač jednoducho vykonáva mechanické operácie na vopred naprogramovaných štruktúrach, ktoré sa potom prekladajú do ľubovoľnej formy na výstupnom zariadení. Ľudský mozog je zariadením, ktoré rozoznáva vzory čísel a znakov a priraďuje im význam. Všetko, čo počítač robí, je, že vopred určeným spôsobom manipuluje s elektrónmi; nie je známy spôsob, ako úspešne napodobňovať ľudské chápanie alebo sebauvedomenie. Pozri [[umelá inteligencia]].
 
== Etymológia ==
{{projekt|wiktionary=počítač}}
Slovo "computer" sa v [[angličtina|angličtine]] pôvodne používalo na opísanie osoby zaoberajúcej sa umením (hoci sa toto použitie v [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|UK]] vytráca). Oxfordský slovník angličtiny uvádza za prvé použitie tohoto slova na označenie mechanického počítacieho zariadenia rok [[1897]]. V roku [[1946]] však bolo zavedených niekoľko prídavných mien umožňujúcich rozlíšiť medzi typmi takéhoto zariadenia. Tieto prídavné mená boli [[analógový počítač|analógový]], [[digitálny počítač|digitálny]] a [[elektronický počítač|elektronický]]. Z kontextu citácie je však zrejmé, že tieto termíny sa používali už pred rokom 1946.
 
== Exponenciálny rast použitia počítačov ==
[[Súbor:Eniac.jpg|thumb|right|Jeden z prvých počítačov - [[ENIAC]] z roku 1946.]]
Od roku [[1900]] sa kapacita (tu vo význame počet inštrukcií spracovaných za sekundu na 1000 dolárov) počítačov zdvojnásobila každých 18-24 mesiacov. [[Gordon E. Moore]], spoluzakladateľ spoločnosti [[Intel]] prvýkrát opísal tento trend vo vývoji počítačov v roku [[1965]]. Jeho pozorovanie sa stalo známe ako [[Moorov zákon]], hoci samozrejme nejde o zákon, ale o významný ''trend''. Ruka v ruke s nárastom kapacity na jednotku ceny išiel aj dramatický proces [[miniaturizácia|miniaturizácie]]. Prvé elektronické počítače ako [[ENIAC]] ([[1946]]) boli obrovské zariadenia s hmotnosťou ton, ktoré zaberali celé miestnosti, a ktorých fungovanie vyžadovalo pozornosť niekoľkých operátorov. Boli také drahé, že si ich mohli dovoliť iba vlády a veľké výskumné organizácie, a boli považované za také exotické, že ich stačilo iba zopár na uspokojenie globálneho dopytu. Na rozdiel od nich sú dnešné počítače rádovo rýchlejšie, lacnejšie, menšie a je možné ich nájsť takmer všade. Exponenciálny rast použitia počítačov sťažuje klasifikáciu počítačov, pretože moderné počítače sú rádovo rýchlejšie ako skôr používané zariadenia.
 
== Klasifikácia počítačov ==
=== Klasifikácia podľa zamýšľaného použitia ===
[[Súbor:AcerN10Wiki.jpg|thumb|right|[[Osobný digitálny asistent]] od firmy Acer.]]
* superpočítač
* minisuperpočítač
* mainframe (strediskový počítač)
* podnikový aplikačný server
* minipočítač
* pracovná stanica
* osobný počítač (PC)
** desktop
** laptop (notebook)
** tablet
** osobný digitálny asistent (PDA), palmtop
** osobný magnetoskop (PVR)
** počítač na oblečenie
 
Táto klasifikácia sa zvykne používať iba pre zariadenia dostupné v súčasnosti. Rýchly vývoj v oblasti [[informačné technológie|informačných technológií]] znamená, že sa neustále nachádzajú nové využitia počítačov a aktuálne definície rýchlo zastarávajú. Mnohé triedy počítačov, ktoré sa už nepoužívajú, ako napríklad [[diferenciálny analyzátor|diferenciálne analyzátory]], sa v takýchto zoznamoch bežne neuvádzajú. Na jednoznačnú definíciu slova "počítač" sú potrebné iné klasifikačné schémy..
 
=== Klasifikácia podľa implementovanej technológie ===
[[Súbor:Gears large.jpg|thumb|left|Ozubené kolieska sú srdcom väčšiny mechanických počítačov ako napríklad kalkulačky [[Kalkulačka Curta|Curta]].]]
[[Súbor:Transistor-photo.JPG|thumb|right|V [[50. roky 20. storočia|50]] – [[60. roky 20. storočia|60.]] rokoch sa pri stavbe počítačov používal [[tranzistor]], na obrázku niekoľko druhov.]]
Jednoznačnejší prístup klasifikácie počítačov je založený na implementovanej technológii. Najranejšie počítače boli čisto mechanické. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] sa používali elektromechanické komponenty ([[relé]]) známe z [[telekomunikácie|telekomunikácií]] a v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] prvé čisto elektronické počítače pozostávali z [[elektrónka|elektrónov]]. V [[50. roky 20. storočia|50]]-[[60. roky 20. storočia|60.]] rokoch boli elektrónky postupne nahradené [[tranzistor]]mi a v neskorých [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] [[polovodič|polovodičovými]] [[integrovaný obvod|integrovanými obvodmi]] ([[kremík]]ové čipy), ktoré zostali hlavnými prvkami do súčasnosti.
 
Takýto opis implementovaných technológií nie je vyčerpávajúci; pokrýva iba hlavný prúd vývoja. Počas vývoja počítačov bolo skúmaných a zanechaných veľa exotických technológií. Napríklad boli zostavené [[ekonomický model|ekonomické modely]] za pomoci vody tečúcej spletitými kanálmi a v medzi rokmi [[1903]] a [[1909]] vyvinul [[Percy E. Ludgate]] návrh programovateľného analytického stroja založeného na pletivových technológiách, kde boli premenné obsiahnuté v člnkoch.
 
V súčasnosti prebieha snaha o vyvinutie počítača pracujúceho na optickom princípe namiesto elektrického ([[optický počítač]]). Tiež sa skúma možnosť využitia [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] pri výpočtovom procese ([[DNA počítač]]). Jedným z radikálne nových oblastí výskumu s dramatickými možnosťami je výskum využitia [[kvantové častice|kvantových]] technológií v informatike, ale v súčasnosti je v ranom štádiu ([[kvantový počítač]]).
 
=== Klasifikácia podľa konštrukčných vlastností ===
používal televízor a programy sa ukladali na audio prehrávačom na bežnú audio pásku.
Moderné počítače kombinujú rôzne základné konštrukčné vlastnosti, ktoré vynašli rôzni ľudia v priebehu mnohých rokov. Tieto vlastnosti sú často nezávislé od implementovanej technológie. Celkové schopnosti moderných počítačov sú závislé od spôsobu, akým tieto vlastnosti spolupracujú. Ďalej sú uvedené niektoré z najdôležitejších konštrukčných vlastností.
 
==== Digitálne verzus analógové ====
[[Súbor:ZX-81 to view.jpg|thumb|left|Domáci počítač Sinclair ZX81 z roku [[1981]] bol nasledovníkom ZX80.]]
 
Základným rozhodnutím pri navrhovaní počítača je, či má byť [[digitálny počítač|digitálny]] alebo [[analógový počítač|analógový]]. Digitálne počítače pracujú s diskrétnymi číselnými alebo symbolickými hodnotami, kým analógové počítače pracujú so spojitými dátovými signálmi. Od [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]] sa stali digitálne počítače zďaleka najrozšírenejšími, hoci analógové sa stále používajú na niektoré špeciálne účely ako riadenie v [[robotika|robotike]] a [[cyklotrón]]och. Iné prístupy ako [[pulzný počítač|pulzné počítače]] a [[kvantový počítač|kvantové počítače]] sú možné, ale buď sa používajú na špeciálne účely, alebo sú stále experimentálne.
 
==== Binárne verzus desiatkové ====
Dôležitým krokom vo vývoji bolo zavedenie [[Dvojková číselná sústava|dvojkovej]] (binárnej) [[číselná sústava|sústavy]] pre vnútornú reprezentáciu čísel. To odstránilo potrebu komplexných mechanizmov posúvania bitov, ktorú mali počítače pracujúce v iných číselných sústavách. Prijatie dvojkovej sústavy znamenalo zjednodušenie návrhu a implementácie [[aritmetika|aritmetických]] a [[logická operácia|logických operácií]].
 
==== Programovateľosť ====
[[Súbor:IBM PC 5150.jpg|thumb|right|Jeden z prvých osobných počítačov - [[IBM]] PC 5150]]
Možnosť [[programovanie|programovať]] počítač -- poskytnúť mu množinu inštrukcií, ktorú má vykonať -- bez toho, aby bolo potrebné zmeniť konfiguráciu stroja, je fundamentálnou vlastnosťou počítača. Významným prínosom v tejto oblasti bolo dynamické riadenie výpočtovej cesty programu. Umožnilo to počítaču rozhodnúť o poradí, v ktorom sa vykonajú inštrukcie, na základe závislostí počítaných údajov. Túto možnosť tiež prinieslo zavedenie binárnej vnútornej reprezentácie čísel.
 
==== Ukladanie údajov ====
V priebehu výpočtu je často potrebné si zapamätať okamžité hodnoty pre použitie v ďalších výpočtoch. Výkonnosť počítača je do veľkej miery závislá na rýchlosti, s akou je schopný čítať a zapisovať údaje do tejto [[počítačová pamäť|pamäte]] a možnosti počítača od jej veľkosti. Pôvodne sa pamäť používala pre okamžité hodnoty, ale v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] bolo navrhnuté, aby v nej bol uložený aj program. Tento krok viedol k vývoju prvých počítačoch s programom v pamäti, typu, ktorý používame dodnes.
 
=== Klasifikácia podľa schopností ===
Snáď najlepším spôsobom klasifikácie počítačov je podľa ich vnútorných schopností, nie podľa ich použitia, implementovanej technológie či konštrukčných vlastností. Počítače môžeme na základe schopností rozdeliť do troch typov: jednoúčelové zariadenia, ktoré môžu vykonávať iba jednu funkciu (napr. [[Mechanizmus z Antikytery]], [[87 pred Kr.]] a predpovedač prílivu [[Lord Kelvin|Lorda Kelvina]], [[1876]]), jednoúčelové zariadenia schopné vykonávať viac funkcií (napr. [[Diferenčný stroj č. 1]] [[Charles Babbage|Charlesa Babbagea]], [[1832]] a [[Diferenčný analyzátor]] [[Vannevar Bush|Vannevara Busha]], [[1932]]) a nakoniec dnes používané všeobecné zariadenia. V histórii sa slovom počítač označovali všetky typy zariadení, ale súčasné použitie zvyčajne obmedzuje termín na všeobecné počítače.
 
==== Všeobecné počítače ====
Z definície, všeobecný počítač môže riešiť akýkoľvek algoritmizovateľný problém vyjadriteľný v rámci praktických obmedzení určených kapacitou pamäte, veľkosťou programu, rýchlosťou vykonania programu a spoľahlivosti stroja. [[Alan Turing]] v roku [[1934]] dokázal, že všeobecný počítač po zadaní správneho programu môže [[emulácia|emulovať]] správanie akéhokoľvek iného všeobecného počítača. Tento [[matematický dôkaz]] bol čisto teoretický, keďže v tej dobe neexistoval žiaden všeobecný počítač. Dôsledky dôkazu sú však zásadného charakteru; napríklad ktorýkoľvek súčasný všeobecný počítač by bol schopný emulovať, hoci pomaly, akýkoľvek všeobecný počítač, ktorý môžeme skonštruovať v budúcnosti.
 
Počítače so schopnosťami všeobecného počítača sa nazývajú [[turingova úplnosť|turingovo úplné]] a tento stav sa používa ako prahová možnosť schopností súčasného počítača. Definícia je však problematická. Pre niekoľko počítacích strojov triviálnej konštrukcie bola dokázaná turingova úplnosť. [[Počítač Z3]], ktorý vyvinul v roku [[1941]] [[Konrad Zuse]] bol prvým počítačom, ktorému bola dokázaná turingova úplnosť (v roku [[1998]]). Hoci je Z3 a iné rané zariadenia sú turingovo úplné, sú ako počítače nepraktické. Spadajú do oblasti, ktorá sa žartom prezýva Turingova dechtová diera<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Turing tar-pit
| url = http://catb.org/~esr/jargon/html/T/Turing-tar-pit.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
Řádek 107 ⟶ 13:
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = jl
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}} </ref>). Moderné počítače sú viac ako teoreticky všeobecné, sú schopné všeobecne riešiťinštitúcie, ktoré dostali kópie návrhu, vyriešili technické problémy implementáciou funkčnej pamäte predtým, ako sa to podarilo Mooreovmu tímu a implementovakovej bomby]]. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom [[1945]] a januárom [[1946]] a bolo pri tom použitých viac ako milión [[dierny štítok|diernych štítkov]] údajov. Ukázalo sa, že návrh by zlyhal. Mnohé dnešné [[superpočítač]]e sa tiež používajú na [[simulácia|simuláciu]] účinkov [[zbrane|jadrových zbraní]]. [[CSIRAC|CSIR Mk I]], prvý austrálsky počítač s programom v pamäti vyhodnocoval vzorky [[dažďové zrážky|dažďových zrážok]] v [[spádová oblasť|spádovej oblasti]] [[Snowy Mountains]] pre veľký [[hydroelektráreň|hydroelektrický]] projekt. Iné sa používajú v [[kryptoanalýza|kryptoanalýze]], napríklad prvý programovateľný (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač [[Colossus]], postavený počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v roku [[1943]]. Napriek vedeckému zameraniu v začiatkoch sa počítače rýchlo rozšírili do iných oblastí.
}} </ref>). Moderné počítače sú viac ako teoreticky všeobecné, sú schopné všeobecne riešiť praktické úlohy. Moderné digitálne elektronické všeobecné počítače sa vyvinuli za prispenia mnohých ľudí počas obdobia od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] do konca [[40. roky 20. storočia|40. rokov]], kedy boli zostavené mnohé stroje, ktoré mali blízko turingovej úplnosti ([[Atanasoff Berry Computer|ABC]], [[ENIAC]], [[Harvard Mark I|Harvard Mk I]], [[Colossus]] atď., pozri [[História hardvéru]]). O všetkých týchto strojoch sa hovorilo v určitom zmysle ako o prvom počítači, ale všetky mali obmedzenú použiteľnosť ako všeobecný počítač a ich konštrukcia bola prekonaná.
 
==== Počítače s programom v pamäti ====
Koncom [[40. roky 20. storočia|štyridsiatych rokov]] bol vyvinutý a zdokumentovaný [[prvý návrh]] počítača s programom v pamäti v [[Mooreova škola elektrotechniky|Mooreovej škole elektrotechniky]] na [[The University of Pennsylvania|Pennsylvánskej univerzite]]. Prístup opísaný týmto dokumentom sa stal známy ako [[von Neumannova architektúra]] po jej jedinom uvedenom autorovi [[John von Neumann|Johnovi von Neumannovi]], hoci návrh prakticky vyvinuli iní z Mooreovej školy. Von Neumannova architektúra riešila inherentné konštrukčné problémy [[ENIAC]]u, ktorý bol vtedy vo výrobe, tak, že uchovávala program stroja v jeho vlastnej pamäti. Von Neumann tento návrh sprístupnil iným výskumníkom krátko na to, ako bol ENIAC v roku [[1946]] ohlásený. Vyvinuli sa plány na konštrukciu návrhu na Mooreovej škole -- stroja zvaného [[EDVAC]]. EDVAC nebol funkčný do roku [[1953]] kvôli technickým problémom pri implementácii spoľahlivej pamäte. Iné výskumné inštitúcie, ktoré dostali kópie návrhu, vyriešili technické problémy implementáciou funkčnej pamäte predtým, ako sa to podarilo Mooreovmu tímu a implementovali vlastné počítače s programom v pamäti. Prvých 5 počítačov s programom v pamäti podľa poradia prvého úspešného spustenia, implementovaných podľa von Neumennovej architektúry, bolo:
 
* [[Small-Scale Experimental Machine|Manchester Mk I Prototype (Baby)]] [[University of Manchester]] [[Spojené kráľovstvo|UK]]. [[21. jún]] [[1948]],
* [[EDSAC]]. [[University of Cambridge|Cambridge University]]. [[Spojené kráľovstvo|UK]]. [[6. máj]] [[1949]]
* [[BINAC]] [[Spojené štáty|USA]], [[apríl]] [[1949]] alebo [[august]] [[1949]].
* [[CSIRAC|CSIR Mk 1]] [[Austrália (štát)|Austrália]] [[november]] [[1949]]
* [[Standards Eastern Automatic Computer|SEAC]] [[Spojené štáty|USA]] [[9. máj]] [[1950]]
 
Návrh s programom v pamäti definovaný von Neumannovou architektúrou nakoniec umožnil počítačom s prehľadom využiť ich všeobecný potenciál. Uložením programu do pamäte boli umožnené rýchle „skoky“ z jednej inštrukcie na inú na základe výsledku definovanej podmienky. Táto podmienka zvyčajne závisela na hodnote vypočítanej v medzikroku výpočtu, čo umožnilo dynamický proces výpočtu. Bolo tiež možné program počas vykonávania v pamäti prepísať, čo je mocný nástroj, ktorý treba využívať opatrne. Tieto schopnosti sa stali základom moderného počítača.
 
Pre upresnenie, väčšina moderných počítačov sú elektronické binárne všeobecné počítače s programom uloženým v pamäti.
 
==== Počítače na špeciálne účely ====
[[Súbor:HP0100A 1.jpg|thumb|left|Počítač HP 0100A.]]
Počítače na špeciálne účely, ktoré boli populárne v [[30. roky 20. storočia|tridsiatych]] a skorých [[40. roky 20. storočia|štyridsiatych rokoch]] neboli úplne nahradené všeobecnými počítačmi. Keďže cena a veľkosť počítačov klesla a schopnosti sa zvýšili, bolo ekonomicky výhodné ich použiť pre špeciálne aplikácie; vrátane domácich a priemyselných aplikácií – [[mobilný telefón]], [[videorekordér]], automobilové [[zapaľovanie|zapaľovacie systémy]] atď. v súčasnosti používajú počítače na špeciálne účely.
 
V niektorých prípadoch sú tieto počítače [[turingova úplnosť|turingovo úplné]] ([[videohra|videohry]], [[PDA]]), ale mnohé sú predprogramované pri výrobe a iba zriedka, ak vôbec, preprogramované. Program, ktorý vykonávajú sa často nachádza v [[ROM pamäť|ROM pamäti]], ktorá by musela byť vymenená, aby sa fungovanie stroja zmenilo. Počítače vložené v rámci iných počítačov sa bežné nazývajú [[mikroovládač]]mi alebo [[vložený počítač|vloženými (embedded) počítačmi]].
 
==== Jednoúčelové počítače ====
Jednoúčelové počítače boli najranejšie počítacie stroje. Po zadaní vstupov vypočítali výsledok jedinej funkcie, ktorá bola implementovaná ich mechanizmom. Všeobecné počítače takmer úplne nahradili jednoúčelové počítače a tým vzniklo úplne nové pole ľudskej pôsobnosti -- [[vývoj softvéru]]. Všeobecné počítače musia byť programované sadou inštrukcií špecificky vzhľadom na úlohu, ktorú majú vykonávať, a postupnosť týchto inštrukcií nazývame [[softvér]]. Návrh jednoúčelových zariadení a mnohých zariadení na špeciálne účely je dnes konceptuálnym cvičením, ktoré sa vykonáva návrhom špeciálneho softvéru.
 
== Aplikácia počítačov ==
Prvé elektronické digitálne počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľov. [[ENIAC]] mal pôvodne počítať [[balistika|balistické]] tabuľky pre [[delostrelectvo]], ale počítal aj [[neutrón]]ové hustoty prierezu pri návrhu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]]. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom [[1945]] a januárom [[1946]] a bolo pri tom použitých viac ako milión [[dierny štítok|diernych štítkov]] údajov. Ukázalo sa, že návrh by zlyhal. Mnohé dnešné [[superpočítač]]e sa tiež používajú na [[simulácia|simuláciu]] účinkov [[zbrane|jadrových zbraní]]. [[CSIRAC|CSIR Mk I]], prvý austrálsky počítač s programom v pamäti vyhodnocoval vzorky [[dažďové zrážky|dažďových zrážok]] v [[spádová oblasť|spádovej oblasti]] [[Snowy Mountains]] pre veľký [[hydroelektráreň|hydroelektrický]] projekt. Iné sa používajú v [[kryptoanalýza|kryptoanalýze]], napríklad prvý programovateľný (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač [[Colossus]], postavený počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v roku [[1943]]. Napriek vedeckému zameraniu v začiatkoch sa počítače rýchlo rozšírili do iných oblastí.
 
Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných problémoch. [[Počítač LEO]] s programom v pamäti postavený v [[J. Lyons and Co.]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na iné úlohy 3 roky predtým, ako [[IBM]] postavili ich prvý komerčný počítač s programom v pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále menších organizáciách. Vynájdenie [[mikroprocesor]]a v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] umožnilo konštrukciu lacných počítačov. V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] bol popularizovaný [[osobný počítač]] na mnohé úlohy, vrátane [[knihovníctvo|knihovníctva]], písania a tlače dokumentov, počítanie predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane [[tabuľkový procesor|tabuľkových výpočtov]].
Řádek 163 ⟶ 44:
 
Vo všeobecnosti je možné obsah ktorejkoľvek pamäťovej bunky kedykoľvek zmeniť.
 
Veľkosť jednotlivej bunky a počet buniek sa medzi rôznymi počítačmi výrazne líši, ako aj technológie použité na implementáciu pamäte -- od [[elektromechanické relé|elektromechanických relé]], cez ortuťou naplnené tuby (a neskôr pružiny) v ktorých sa formujú akustické impulzy, jednotlivé [[tranzistor]]y až po [[integrovaný obvod|integrované obvody]] s miliónmi tranzistorov a kondenzátorov na jedinom [[čip]]e.
 
=== Procesor ===
[[Súbor:Athlon550.jpg|thumb|left|[[Procesor|CPU]]]]
'''[[Aritmeticko-logická jednotka]]''' (ALU) je zariadenie, vykonávajúce jednotlivé [[operácia|operácie]] ako [[aritmetická operácia|aritmetické operácie]] (sčítanie, odčítanie atď.), [[logická operácia|logické operácie]] ([[and]], [[or]], [[not]]) a operácie porovnania (napr. porovnanie rovnosti dvoch [[bajt]]ov). Toto je jednotka, ktorá vykonáva výpočty.
 
=== Radiaca jednotka ===
'''[[Radiaca jednotka]]''' (CU) sleduje, ktoré bajty v pamäti obsahujú aktuálne vykonávanú inštrukciu, hovorí aritmeticko-logickej jednotke, ktorú operáciu má vykonať, získava informácie (z pamäte), ktoré sú potrebné na jej vykonanie a prenáša výsledok naspäť na správne miesto v pamäti. Po dokončení tohto cyklu sa prejde na ďalšiu inštrukciu (zvyčajne sa nachádza v ďalšej pamäťovej bunke -- na ďalšej [[pamäťová adresa|adrese]], v prípade, že nenastala [[inštrukcia skoku]] oznamujúca počítaču, že ďalšia informácia sa nachádza na inom mieste). Keď hovoríme o pamäti, pri hľadaní aktuálnej inštrukcie je možné použiť niekoľko [[adresný model|adresných modelov]] určenia relevantnej adresy. Niektoré základné dosky tiež podporujú dva alebo viac procesorov. Počítačové servery často využívajú dva a viac procesorov na zvýšenie výkonu.
 
=== Vstup a výstup ===
[[Súbor:NVidia Riva 128.jpg|thumb|right|O výstup na obrazovku sa stará grafická karta.]]
[[V/V]] umožňuje počítaču výmenu informácií s vonkajším svetom. Existuje široké spektrum [[V/V]] zariadení, od známej [[klávesnica|klávesnice]], [[myš (hardvér)|myši]], [[monitor (hardvér)|monitora]] a [[tlačiareň (hardvér)|tlačiarne]] po menej zvyčajné ako [[skener]], [[webkamera]] a [[dotyková obrazovka]].
 
Všetky vstupné zariadenia chrakterizuje to, že [[kódovanie|kódujú]] (konvertujú) určitý druh informácie na [[dáta]], ktoré je schopný počítač ďalej spracovať. Výstupné zariadenia zasa [[dekódovanie|dekódujú]] dáta na informáciu, ktorá je zrozumiteľná používateľovi. V tomto zmysle je počítač príkladom systému spracovania dát.
 
=== Architektúra ===
Súčasné počítače integrujú [[aritmeticko-logická jednotka|aritmeticko-logickú jednotku]] a [[riadiaca jednotka|riadiacu jednotku]] do jediného [[integrovaného obvodu]] známeho ako Centrálna procesná jednotka alebo [[CPU]]. Počítačová pamäť sa zvyčajne nachádza na niekoľkých integrovaných obvodoch v blízkosti CPU. Prevažnú väčšinu hmotnosti počítača tvoria pomocné systémy (napríklad zdroj napätia) alebo [[V/V]] zariadenia.
 
Niektoré veľké počítače sa líšia od hore uvedeného modelu v jednom bode -- majú viaceré CPU pracujúce súčasne. Navyše sa niekoľko počítačov používaných prevažne na výskumné a vedecké účely od modelu významne líšili, ale našli len malé komerčné uplatnenie, pretože ich programovací model nebol štandardizovaný.
 
=== Programy ===
[[Súbor:Openofficescreenshot-andrew.jpg|thumb|right|Balík kancelárskych aplikácií [[OpenOffice.org]] umožňuje bežné kancelárske činnosti, ako práca s tabuľkami, textom, atď]]
[[Počítačový program|Počítačové programy]] sú veľké zoznamy inštrukcií na vykonanie počítačom, zvyčajne s tabuľkami dát. Mnohé počítačové programy obsahujú milióny inštrukcií a mnohé z nich sa vykonávajú opakovane. Typický moderný [[osobný počítač]] (v roku [[2003]]) je schopný vykonať 2-3 miliardy inštrukcií za sekundu. Počítače nezískavajú výnimočné schopnosti vďaka vykonávaniu komplexných operácií. Namiesto toho vykonávajú milióny jednoduchých inštrukcií, ktoré zostavujú ľudia známi ako [[programátor]]i.
 
V súčasnosti sa zdá, že počítače sú schopné vykonávať niekoľko programov súčasne. Toto sa nazýva [[multitasking]]. V skutočnosti CPU vykonáva inštrukcie z jedného programu, po krátkom časovom intervale sa prepne, a vykonáva inštrukcie druhého atď. až sa dostane opäť k prvému. Tak vzniká dojem viacerých programov bežiacich súčasne zdieľaním času CPU medzi programami. Podobá sa to na ilúziu pohybu pri premietaní filmu ako rýchleho sledu obrázkov. [[Operačný systém]] je program, ktorý má zvyčajne na starosti [[zdieľanie času]].
 
=== Operačný systém ===
 
Keď počítač beží, potrebuje vykonávať program, či už preň existuje užitočná práca alebo nie. V typickom stolovom počítači je takýto program [[operačný systém]] (OS). Operačný systém rozhoduje, ktoré programy sa budú vykonávať, kedy, a aké zdroje (ako pamäť, V/V) im budú pridelené.
 
Operačný systém tiež poskytuje vrstvu abstrakcie nad hardvérom a poskytuje služby iným programom ako kódy („ovládače“), ktoré umožňujú programátorom písať programy bez toho, aby museli poznať detaily použitej elektroniky. Väčšina operačných systémov s vrstvou abstrakcie hardvéru tiež poskytuje štandardizované [[používateľské rozhranie]].
 
Väčšina počítačov sú veľmi malé, lacné počítače vložené do iných systémov. Tieto [[vložené systémy]] majú program, ale často im chýba rozoznateľný operačný systém.
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Pozri aj ==
* [[História počítačov]]
* Typy počítačov: [[stolový počítač]] (desktop), [[laptop]], [[barebone]]
* [[Osobný počítač]]
* [[Počítačová veda]]
* [[Hardvér]]
* [[Informatika]]
* [[Teória spočítateľnosti]]
* [[Word processing]]
* [[Programovanie]]
 
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Počítač|wikt=počítač|commons=Category:Computers}}
 
== Externé odkazy ==
* {{US patent|3120606}} -- "''Elektronický číselný integrátor a počítač''"
* [http://www.computerhistory.org múzeum počítačovej histórie (en)]
* [http://www.obsoletecomputermuseum.org Obrázky a informácie o starých počítačoch (en)]
* [http://www.webopedia.com/TERM/C/computer.html Definícia počítača na Webopédii (en)]
* [http://old-computers.com/news/default.asp Old-Computers.com: Obrázky, informácie, odkazy a zábava (en)]
* [http://www.airhive.net/modules.php?name=Encyclopedia&op=list_content&eid=4 Slovník bežných počítačových termínov (en)]
 
[[Kategória:Počítače| ]]
 
{{Link FA|he}}
{{Link FA|vi}}
 
[[ace:Komputer]]
[[af:Rekenaar]]
[[als:Computer]]
[[am:ኮምፒዩተር]]
[[an:Ordinador]]
[[ang:Spearcatella]]
[[ar:حاسوب]]
[[arc:ܚܫܘܒܐ (ܡܐܟܢܐ)]]
[[arz:كومبيوتر]]
[[as:কম্পিউটাৰ]]
[[ast:Computadora]]
[[az:Kompyuter]]
[[ba:Компьютер]]
[[bar:Rechna]]
[[bat-smg:Kuompioteris]]
[[be:Камп'ютар]]
[[be-x-old:Кампутар]]
[[bg:Компютър]]
[[bn:কম্পিউটার]]
[[bo:གློག་ཀླད།]]
[[bpy:কম্পিউটার]]
[[br:Urzhiataer]]
[[bs:Računar]]
[[bug:Komputer]]
[[ca:Ordinador]]
[[ce:ГIулкхдириг]]
[[ceb:Kompiyuter]]
[[cs:Počítač]]
[[cu:Съмѣтатєл҄ь]]
[[cv:Компьютер]]
[[cy:Cyfrifiadur]]
[[da:Computer]]
[[de:Computer]]
[[diq:Komputer]]
[[el:Ηλεκτρονικός υπολογιστής]]
[[eml:Zarvlån]]
[[en:Computer]]
[[eo:Komputilo]]
[[es:Computadora]]
[[et:Arvuti]]
[[eu:Ordenagailu]]
[[fa:رایانه]]
[[fi:Tietokone]]
[[fiu-vro:Puutri]]
[[fo:Teldur]]
[[fr:Ordinateur]]
[[fur:Ordenadôr]]
[[fy:Kompjûter]]
[[ga:Ríomhaire]]
[[gan:電腦]]
[[gd:Coimpiutaireachd]]
[[gl:Ordenador]]
[[got:𐍅𐌹𐍄𐌹𐍂𐌰𐌷𐌽𐌾𐌰𐌽𐌳𐍃/Witirahnjands]]
[[gu:કમ્પ્યૂટર]]
[[gv:Co-earrooder]]
[[ha:Na'ura]]
[[hak:Thien-nó]]
[[he:מחשב]]
[[hi:अभिकलित्र]]
[[hif:Computer]]
[[hr:Računalo]]
[[ht:Òdinatè]]
[[hu:Számítógép]]
[[hy:Համակարգիչ]]
[[ia:Ordinator]]
[[id:Komputer]]
[[ig:Orunotu]]
[[ilo:Kompiuter]]
[[io:Ordinatro]]
[[is:Tölva]]
[[it:Computer]]
[[iu:ᖃᕋᓴᐅᔭᖅ]]
[[ja:コンピュータ]]
[[jbo:skami]]
[[jv:Komputer]]
[[ka:კომპიუტერი]]
[[kg:Ludinatelo]]
[[kk:Компьютер]]
[[km:កុំព្យូទ័រ]]
[[kn:ಗಣಕಯಂತ್ರ]]
[[ko:컴퓨터]]
[[krc:Компьютер]]
[[ks:کَمپیوٗٹَر]]
[[ku:Komputer]]
[[kw:Comptyor]]
[[ky:ЭЭМ]]
[[la:Computatrum]]
[[lad:Contador]]
[[lb:Computer]]
[[li:Computer]]
[[lmo:Cumpiüter]]
[[ln:Esálela]]
[[lo:ຄອມພິວເຕີ]]
[[lt:Kompiuteris]]
[[lv:Dators]]
[[mg:Mpikajy]]
[[mhr:Компьютер]]
[[mk:Сметач]]
[[ml:കമ്പ്യൂട്ടർ]]
[[mn:Компьютер]]
[[mr:संगणक विज्ञान]]
[[ms:Komputer]]
[[mt:Kompjuter]]
[[mwl:Cumputador]]
[[my:ကွန်ပျူတာ]]
[[myv:Арси машинась]]
[[mzn:رایانه]]
[[nah:Chīuhpōhualhuaztli]]
[[nap:Computer]]
[[nds:Reekner]]
[[nds-nl:Komputer]]
[[ne:कम्प्युटर]]
[[new:कम्प्युटर]]
[[nl:Computer]]
[[nn:Datamaskin]]
[[no:Datamaskin]]
[[nv:Béésh bee akʼeʼelchíhí tʼáá bí nitsékeesígíí]]
[[oc:Ordinator]]
[[or:କମ୍ପ୍ୟୁଟର]]
[[pa:ਕੰਪਿਊਟਰ]]
[[pam:Computer]]
[[pl:Komputer]]
[[pnb:کمپیوٹر]]
[[pnt:Ηλεκτρονικόν υπολογιστής]]
[[ps:سولګر]]
[[pt:Computador]]
[[qu:Antañiqiq]]
[[ro:Calculator]]
[[ru:Компьютер]]
[[rue:Компютер]]
[[sa:सङ्गणकम्]]
[[sah:Көмпүүтэр]]
[[sc:Elaboradore]]
[[scn:Computer]]
[[sco:Computer]]
[[sh:Kompjuter]]
[[si:පරිගණකය]]
[[simple:Computer]]
[[sl:Računalnik]]
[[so:Kumbuyuutar]]
[[sq:Kompjuteri]]
[[sr:Рачунар]]
[[stq:Computer]]
[[sv:Dator]]
[[sw:Tarakilishi]]
[[ta:கணினி]]
[[te:కంప్యూటర్]]
[[tg:Компутар]]
[[th:คอมพิวเตอร์]]
[[tk:Kompýuter]]
[[tl:Kompyuter]]
[[tr:Bilgisayar]]
[[tt:Санак]]
[[uk:Комп'ютер]]
[[ur:شمارِندہ]]
[[uz:Kompyuter]]
[[vec:Computer]]
[[vi:Máy tính]]
[[vls:Computer]]
[[wa:Copiutrece]]
[[war:Kompyuter]]
[[wo:Nosukaay]]
[[wuu:计算机]]
[[xh:Ikhompyutha]]
[[xmf:კომპიუტერი]]
[[yi:קאמפיוטער]]
[[yo:Kọ̀mpútà]]
[[za:Dennauj]]
[[zh:電子計算機]]
[[zh-classical:電腦]]
[[zh-min-nan:Tiān-náu]]
[[zh-yue:電腦]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Počítač“