'''Slávna omšaSlávnostná (svätá) omša''' (iné názvy: '''missa solemnis''', slávnostnáv dávnej slovenčine ''slávna omša (svätá)''; alebolat. [[Latinčina|latinsky]] '''missa solemnis''') je v niektorých [[Cirkev|cirkvách]], hlavne [[Rímskokatolícka_cirkev|Rímskokatolíckej]], označenie [[Omša|omše]] slávenej zvláštnym slávnostným spôsobom, pričom obvykle je zvyčajne prítomných viacej [[Kňaz|kňazov]] ([[koncelebrantov]]), liturgické texty sa spievajú a používa sa kadidlo. Obvyklé sú taktiežaj omše na veľké sviatky a omše mimoriadnych slávnostných príležitostí. Ak je hlavným [[celebrantom]] omše [[Biskup|biskup]], hovorí sa o '''(slávnostnej) pontifikálnej omši''', ak [[Pápež|pápež]], hovorí sa o '''(slávnostnej) pápežskej omši'''.
V rímskej liturgii [[Tridentská_omša|tridentskej omše]] (''Santa Missa Tridentina'') má termín ''missa solemnis'' presne definovaný význam: ide o plnúúplnú, neskrátenú formu omšovej liturgie, na ktorej sa okrem predsedajúceho (biskupa či kňaza) účastniazúčastňujú ďalší dvaja duchovní, [[Diakon|diakon]] a [[subdiakon]]. Na viacNavyše sa používa kadidlo a liturgické texty sa spievajú (na rozdiel od jednoduchej ''missa privata'', „súkromnej omše“, alebo podobnej ''missa cantata'', „spievanej omše“, ktorá sa však obíde bez diakona a subdiakona). Missa solemnis sa tu chápe ako jediná plnohodnotná forma omše a ostatné dve prípustné formy len ako jej zjednodušenia.
SlávnaSlávnostná omša obvyklezvyčajne máva bohatý hudobný doprovodsprievod. Zhudobnená omša určená pre slávneslávnostné omše sa často takisto označuje rovnako ako Missamissa solemnis (pozri [[missa solemnis (hudba)]]); známa je hlavne [[Ludwig_van_Beethoven|Beethovenova]] ''Missa solemnis D dur'' z roku 1823. Štruktúra a textový základ takejto omše sú rovnaké ako u iných zhudobneniach latinského ordinária, hudba však máva slávnostnejší charakter.
