Fernão de Magalhães: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 78.98.138.180 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od MerlIwBot
Riadok 18:
 
Po svojom návrate bol roku [[1511]] poslaný do [[Maroko|Maroka]], kde v roku [[1513]] bojoval a zranil si pri bitke koleno. Keď ilegálne obchodoval s [[Mauri|Maurami]], bol [[15. máj]]a [[1514]] prepustený z portugalských štátnych služieb. Potom sa odobral do Španielska, kde ponúkol svoje služby španielskemu kráľovi.
 
== Plavba okolo sveta ==
[[Súbor:Magellan-Map-En.png|náhľad|380px|Trasa plavby Fernãa de Magalhães]]
Cestu začal [[10. august]]a [[1519]] v [[Sevilla|Seville]]. Jeho flotila sa skladala z týchto lodí:
* [[Trinidad (loď)|Trinidad]], 130 ton, 55 mužov, kapitán: Fernão de Magalhães
* [[San Antonio (loď)|San Antonio]], 195 ton, 100 mužov, kapitán: [[Juan de Cartagena]]
* [[Concepción (loď)|Concepción]], 90 ton, 45 mužov, kapitán: [[Gaspar de Quesada]]
* [[Victoria (loď)|Victoria]], 90 ton, 42 mužov, kapitán: [[Luis de Mendoza]]
* [[Santiago (loď)|Santiago]], 60 ton, 32 mužov, kapitán: [[João Serrão]]
 
Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov [[Tenerife]] na [[Kanárske ostrovy|Kanárskych ostrovoch]], kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala cez [[rovník]] do zátoky dnešného [[Rio de Janeiro|Ria de Janeira]], bez väčších nepríjemností. Iba [[Juan de Cartagena|Juana de Cartagenu]], druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť.
 
V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala [[La Plata|La Platu]] a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci [[1520]] sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po [[Záliv sv. Juliána|sv. Juliánovi]] (Puerto San Julián). Tu prepukla [[Vzbura v zálive sv. Juliána|vzbura]], ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie.
 
[[24. august]]a výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď – Santiago, ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, San Antonio, dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. [[21. október|21. októbra]] objavil Magalhães medzi [[Ohňová zem|Ohňovou zemou]] a dnešnou [[Čile]] prieliv, ktorý nesie jeho meno – [[Magalhãesov prieliv]]. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval [[Tichý oceán|Tichým oceánom]] pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na [[skorbut]] (nedostatok vitamínu C).
 
{{Citát|V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z prkien. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac!
Vrcholom našej smoly bolo ešte jedno nešťastie, horšie ako všetky predchádzajúce. Mnohým opuchli ďasná na hornej aj dolnej čeľusti, takže vôbec nemohli jesť, a na tento neduh umierali. Celkom zomrelo devätnásť mužov posádky, náš obor a ešte jeden indián z krajiny Verzinskej. Ďalším dvadsiatim piatim alebo tridsiatim mužom sa objavili vredy na rukách, nohách či iných miestach tela, takže zdravých nás ostalo len pár. Z vôle Božej som žiadnu chorobu nedostal.|Antonio Pigafetta<ref>Antonio Pigafetta, Zpráva o první cestě kolem světa, Praha, Argo 2004 (strana 34,35)</ref>}}
 
Našťastie [[6. marec|6. marca]] [[1521]] dorazili na [[Mariány|Mariánské ostrovy]], kde našli dostatok jedla a pitia.
[[9. marec|9. marca]] výprava opäť vyplávala a [[16. marec|16. marca]] dorazili námorníci na ostrov [[Homonhon]] na [[Filipíny|Filipínach]]. V tom čase mala výprava 150 mužov.
 
Magalhães rozumel jazyku tunajších domorodcov, pretože jeho malajský tlmočník sa vedel dohovoriť ich jazykom. Vymenil si dary s kráľom [[Limasawa|Limasawy]] [[Rádža Ka Lambo|rádžom Ka Lambom]]. Ka Lambo ich pozval na ostrov [[Cebu]], kde ich privítal tunajší kráľ [[rádža Humabon]] a prijal [[kresťanstvo]]. Tomu tiež Magalhães sľúbil, že mu pomôže vo vojne proti susednému kmeňu na ostrove [[Mactan]]. V tejto bitke, [[27. apríl]]a, Magalhãesa zabili.
 
Výprava pokračovala na [[Borneo]] a potom na [[Molucké ostrovy]], kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou Victoriou a so 17 mužmi na palube prepláva kapitán [[Juan Sebastián del Cano]] [[6. máj]]a [[1522]] okolo [[Mys Dobrej nádeje|Mysu Dobrej nádeje]] a [[6. septembra]] toho roku sa vracia do Španielska.
 
== F. Magellan v literatúre ==