Detvan (spolok): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie informácií |
yydv Značka: Zlé umiestnenie textu |
||
Riadok 5:
{{Dejepisný výhonok}}
[[Kategória:Slovenské akademické spolky]]
Život spolku Detvan začal už v 19.storočí. Bolo to roku 1882, kedy bola obnovená česká univerzita. Približne do roku 1951 spolok fungoval nepretržite. Poslednou správou z tohto obdobia, keď bola všetka slobodná spolková činnosť obmedzovaná je policajný zápis týkajúci sa preverovania bydliska vtedajšieho predsedu spolku. K obnove došlo až v roku 1994 zásluhou v Prahe študujúcich a pre detviansku vec nadchnutých študentov.
Úloha a v podstate aj význam Detvanu sa postupne menil a určite meniť aj bude.Vždy bolo pre smerovanie rozhodujúce, kto bol vo vedení spolku a aké resp. ako svoje myšlienky presadzoval.Už v začiatkoch chcelo slovenské pražské študentstvo vedome slúžiť vzájomnosti československej. M.R.Štefánik považoval Detvan „za celonárodný, teda „konglomerát“ rôznorodých živlov, za závodisko pokrokových snáh a fórum prípravy pre verejný život“.V tom videl hlavnú úlohu spolku, pokiaľ ide o vnútorny život. Inak mal byť spolok mostom medzi Slovákmi a Čechmi a usilovať o čím užšie zblíženie československé.
Vo svojích začiatkoch združoval Detvan nielen akademickú mládež, ale všetkých Slovákov žijúcich v Prahe.Detvan mával týždenné schôdzky, na ktorých sa čítavali práce členov, budúcich spisovateľov. Referovalo sa o nových slovenských a inojazyčných knihách. Práca v Detvane bola neobyčajne intenzívna, smerovala viac do hĺbky ako do šírky.
Špecifickým znakom slovenských študentov v Prahe bol kaviarensky život. V Hlavovej kaviarni( na Vinohradoch ) mal spolok „Detvan“ svoju miestnosť. „Chodili sme mnoho do kaviarni, ale nie aby sme tam dreli, ale aby sme čítali všetky denníky a časopisy, ktoré nám prišli do rúk a sedeli v teplej miestnosti, čo bola v chladných obdobiach ohromná výhoda. … Myslím si, že bez kaviarne by nejeden z nás bol tak nechal univerzitu“, spomína L.N.Jégé.
O činnosti Detvanu sme sa najviac dozvedeli z publikácie „Praha mesto národov“, ktorá je rozpamätávaním sa významných osobností nášho kultúrneho života na ich účinkovanie v Spolku, na ich pobyt v Prahe. L.N.Jégé spomína na obdobie skúšok s úsmevom: „Koľko ráz sa pridalo, že jeden – druhý kandidát následkom nezvratného presvedčenia, že s istotou „rafne“, skackal sa pred samou skúškou a vyhlásil pod prísahou, že niet takých štvoro koní alebo volov, ktoré by ho vytiahli pred skušobnú komisiu. …. Naše heslo bolo vždy: hlavná vec je dostaviť sa na skúšku, kto vie, čo sa môže stať? K svojmu najväčšiemu prekvapeniu ľudia často i prejdú. … Jednu veľkú chybu sme počas nášho pobytu v Prahe všetci urobili: neoboznámili sme sa ani z historického ani z umeleckého stanoviska s tým zriedkavo krásnym a na najrozličnejšie stavebné, historické a umelecké pamiatky prebohatým mestom. Hradčany, muzeum, obrazáreň a Rudolfinum navštevovali sme iba vtedy, keď prišla návšteva zo Slovenska.“ Niekedy som mal pocit pri čítaní týchto spomienok ako by ich bol niekto napísal nedávno a pritom sú viac skoro sto rokov staré. Študenti sa asi veľmi nemenia… .
Detvanom prešlo množstvo významných osobností, ktoré sa nezmazateľne zapísali do našej histórie. Z prvého desaťročia spolku je treba spomenúť aspoň Jaroslava Vlčka, Pavla Socháňa, Martina Kukučína. V druhej polovici osemdesiatych rokov 19.storočia toto debatné združenie pritiahlo pozornosť T. G. Masaryka, ktorý sa stal členom Detvana roku 1887. Zápisnice svedčia, že najčastejšie navštevoval schôdzky Detvana v roku 1889. O činnosť však prejavoval záujem aj v deväťdesiatych rokoch, keď inicioval svoje osobné stretnutia s jeho členmi a chcel pôsobiť na ich duchovnú orientáciu. Slovenské študentstvo pražské sa pod vplyvom prof.Masaryka a pod vedením Šrobárovým a Smetanayho zaoberá revíziou československého pomeru a v súvislosti s tým chce obrodiť náš život doma, myšlienkami pokrokovosti, demokracie,.. .Pri výčte osobností nesmieme určite zabudnúť na M.Schneydera Trnavského, L.N.Jégého, či na Štefánika.
M.R. Štefánik - bol to on, kto dal podnet na pravidelné luhačovické stretnutia českej a slovenskej inteligencie, aj keď sa ich nezúčastňoval... Reálne rozpravy v Luhačoviciach o aktuálnych otázkach na poli hospodárskom, sociálnom, politickom a kultúrnom dali novú kvalitu česko-slovenským vzťahom, ktorých vyvrcholením po víchrici prvej svetovej vojny bolo vytvorenie Československej republiky.
Po vojne nastala všeobecná stagnácia po stránke ideovej a kultúrnej. Slovenskí študenti javili znaky života len na zábavných večierkoch, ktoré usporiadaval spolok Detvan. V dvadsiatych rokoch 19.storočia už Detvan nie je osamelým slovenským spolkom v pražskom akademickom živote, vzniká viac nových študentských spolkov. Detvan však zostáva všenárodným, nepolitickým a nezávislým združením, verným svojmu hlavnému cielu: československému zblíženiu.
| |||