|
Tvorili ho prevažne medici ako napr.- Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr),Ladislav Nádaši Jégé (Ján Grob),Dušan Makovický,Pavol Blaho,Vavro Šrobár,Jozef Gregor Tajovský.
Bol to samovzdelávací spolok so zameraním na literárnu reflexiu.Odmietal politické zameranie Slovenskej národnej strany.Bol ovplyvnený Masarykovským demokratizmom.Detvanisti si osvojili myšlienku,že slováci sú po slovensky hovoriaci češi-čechoslovakizmus.Detvanci začali vydávať časopis Hlas (podľa toho sú nazývaní aj Hlasisti)
{{Dejepisný výhonok}}
[[Kategória:Slovenské akademické spolky]]
Život spolku Detvan začal už v 19.storočí. Bolo to roku 1882, kedy bola obnovená česká univerzita. Približne do roku 1951 spolok fungoval nepretržite. Poslednou správou z tohto obdobia, keď bola všetka slobodná spolková činnosť obmedzovaná je policajný zápis týkajúci sa preverovania bydliska vtedajšieho predsedu spolku. K obnove došlo až v roku 1994 zásluhou v Prahe študujúcich a pre detviansku vec nadchnutých študentov.
Úloha a v podstate aj význam Detvanu sa postupne menil a určite meniť aj bude.Vždy bolo pre smerovanie rozhodujúce, kto bol vo vedení spolku a aké resp. ako svoje myšlienky presadzoval.Už v začiatkoch chcelo slovenské pražské študentstvo vedome slúžiť vzájomnosti československej. M.R.Štefánik považoval Detvan „za celonárodný, teda „konglomerát“ rôznorodých živlov, za závodisko pokrokových snáh a fórum prípravy pre verejný život“.V tom videl hlavnú úlohu spolku, pokiaľ ide o vnútorny život. Inak mal byť spolok mostom medzi Slovákmi a Čechmi a usilovať o čím užšie zblíženie československé.
Vo svojích začiatkoch združoval Detvan nielen akademickú mládež, ale všetkých Slovákov žijúcich v Prahe.Detvan mával týždenné schôdzky, na ktorých sa čítavali práce členov, budúcich spisovateľov. Referovalo sa o nových slovenských a inojazyčných knihách. Práca v Detvane bola neobyčajne intenzívna, smerovala viac do hĺbky ako do šírky.
Špecifickým znakom slovenských študentov v Prahe bol kaviarensky život. V Hlavovej kaviarni( na Vinohradoch ) mal spolok „Detvan“ svoju miestnosť. „Chodili sme mnoho do kaviarni, ale nie aby sme tam dreli, ale aby sme čítali všetky denníky a časopisy, ktoré nám prišli do rúk a sedeli v teplej miestnosti, čo bola v chladných obdobiach ohromná výhoda. … Myslím si, že bez kaviarne by nejeden z nás bol tak nechal univerzitu“, spomína L.N.Jégé.
O činnosti Detvanu sme sa najviac dozvedeli z publikácie „Praha mesto národov“, ktorá je rozpamätávaním sa významných osobností nášho kultúrneho života na ich účinkovanie v Spolku, na ich pobyt v Prahe. L.N.Jégé spomína na obdobie skúšok s úsmevom: „Koľko ráz sa pridalo, že jeden – druhý kandidát následkom nezvratného presvedčenia, že s istotou „rafne“, skackal sa pred samou skúškou a vyhlásil pod prísahou, že niet takých štvoro koní alebo volov, ktoré by ho vytiahli pred skušobnú komisiu. …. Naše heslo bolo vždy: hlavná vec je dostaviť sa na skúšku, kto vie, čo sa môže stať? K svojmu najväčšiemu prekvapeniu ľudia často i prejdú. … Jednu veľkú chybu sme počas nášho pobytu v Prahe všetci urobili: neoboznámili sme sa ani z historického ani z umeleckého stanoviska s tým zriedkavo krásnym a na najrozličnejšie stavebné, historické a umelecké pamiatky prebohatým mestom. Hradčany, muzeum, obrazáreň a Rudolfinum navštevovali sme iba vtedy, keď prišla návšteva zo Slovenska.“ Niekedy som mal pocit pri čítaní týchto spomienok ako by ich bol niekto napísal nedávno a pritom sú viac skoro sto rokov staré. Študenti sa asi veľmi nemenia… .
Detvanom prešlo množstvo významných osobností, ktoré sa nezmazateľne zapísali do našej histórie. Z prvého desaťročia spolku je treba spomenúť aspoň Jaroslava Vlčka, Pavla Socháňa, Martina Kukučína. V druhej polovici osemdesiatych rokov 19.storočia toto debatné združenie pritiahlo pozornosť T. G. Masaryka, ktorý sa stal členom Detvana roku 1887. Zápisnice svedčia, že najčastejšie navštevoval schôdzky Detvana v roku 1889. O činnosť však prejavoval záujem aj v deväťdesiatych rokoch, keď inicioval svoje osobné stretnutia s jeho členmi a chcel pôsobiť na ich duchovnú orientáciu. Slovenské študentstvo pražské sa pod vplyvom prof.Masaryka a pod vedením Šrobárovým a Smetanayho zaoberá revíziou československého pomeru a v súvislosti s tým chce obrodiť náš život doma, myšlienkami pokrokovosti, demokracie,.. .Pri výčte osobností nesmieme určite zabudnúť na M.Schneydera Trnavského, L.N.Jégého, či na Štefánika.
M.R. Štefánik - bol to on, kto dal podnet na pravidelné luhačovické stretnutia českej a slovenskej inteligencie, aj keď sa ich nezúčastňoval... Reálne rozpravy v Luhačoviciach o aktuálnych otázkach na poli hospodárskom, sociálnom, politickom a kultúrnom dali novú kvalitu česko-slovenským vzťahom, ktorých vyvrcholením po víchrici prvej svetovej vojny bolo vytvorenie Československej republiky.
{{copyvio|zdroj=http://www.detvan.cz/historia.html}}
Po vojne nastala všeobecná stagnácia po stránke ideovej a kultúrnej. Slovenskí študenti javili znaky života len na zábavných večierkoch, ktoré usporiadaval spolok Detvan. V dvadsiatych rokoch 19.storočia už Detvan nie je osamelým slovenským spolkom v pražskom akademickom živote, vzniká viac nových študentských spolkov. Detvan však zostáva všenárodným, nepolitickým a nezávislým združením, verným svojmu hlavnému cielu: československému zblíženiu.
|
