|
[[Súbor:Ignatius_Loyola.jpg|right|thumb|Ignác z Loyoly]]
'''Ignác z Loyoly''' '''Iñigo Lopey de Recalde''', (* [[31. máj]]/[[1. jún]] [[1491]] zámok Loyola pri Azapeite v provincii Guipuzcoa – † [[31. júl]] [[1556]], [[Rím]]) bol zakladateľ [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] (potvrdenej pápežom [[Pavol III.|Pavlom III.]] v roku [[1540]] ako Jezuitský rád), stratég a organizátor protireformácie, znalec ľudí a psychológ, hlboký mystik, muž modlitby a svätec.
Je spoluautorom ducha barokovej filozofie a iniciátor a vyjadrovateľ barokového životného pocitu. Svojimi „duchovnými cvičeniami“ (modlitba, meditácie, čítania, spytovania svedomia pri úplnom mlčaní počas viacerých dní (3 - 30 dní) pod vedením exercitátora) nadobudol veľký, ešte dnes trvajúci vplyv na zbožnosť katolíckych kresťanov.
=== Konečná životná úloha ===
Po úradnom schválení rehole bolo treba vykonať voľbu predstaveného a zložiť do jeho rúk rehoľné sľuby. Voľba sa uskutočnila [[5. apríl]]a [[1541]]. Za predstaveného bol zvolený zakladateľ tohto spoločenstva — Ignác Loyolský. Do jeho rúk zložili sľuby piati zakladajúci členovia rehole, ktorí boli vtedy v Ríme, a to pred obrazom Panny Márie v bazilike sv. Pavla za hradbami dňa [[22. apríl]]a. Nová rehoľa zaradila tento deň do svojho liturgického kalendára ako sviatok Panny Márie, Matky a Kráľovnej Spoločnosti Ježišovej.
Spomenuté sľuby sa líšili od sľubov iných reholí tým, že profesi novej rehole okrem troch zvyčajných sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti urobili aj štvrtý sľub bezpodmienečnej poslušnosti pápežovi, keď im zverí nejaké poslanie.
Na voľbe predstaveného a pri skladaní sľubov chýbali štyria z prvých jezuitov, ktorých medzitým pápež už poveril rozličnými úlohami. Tak Mikuláš Bobadilla bol v Neapole, Peter Favre v Nemecku, Šimon Rodrigues v Portugalsku a František Xavérsky na ceste do Indie. Všetci však už pred odchodom nechali v Ríme svoje hlasovacie lístky v zapečatených obálkach. Tie otvorili pri hlasovaní ostatných. Sľuby skladali každý na mieste svojho pôsobiska do rúk nejakého cirkevného predstaviteľa. Iba Bobadilla ich skladal do Ignácových rúk po návrate z Neapola v septembri 1541.
Na významnej udalosti skladania prvých sľubov v bazilike sv. Pavla sa zúčastnila aj skupina mladších spoločníkov, ktorých počet rýchlo rástol. A to nielen v Ríme, ale aj na iných miestach, kde účinkovali prví jezuiti, najmä v Portugalsku, kde prácu Šimona Rodriguesa štedro podporoval kráľ [[Ján III.]] V [[Portugalsko|Portugalsku]] vznikli už v r. [[1542]] prvé dve kolégiá a v r. [[1546]] samostatná provincia.
No napriek tomuto rastu Ignác ako generálny predstavený nemohol ani zďaleka uspokojiť všetky žiadosti, s ktorými sa naňho obracal pápež, biskupi a panovníci. Nadľudské úlohy niektorých čoskoro vyčerpali. Tak vzácny Peter Favre zomrel vo veku 40-tich rokov a jeho krajan Claude Jay päťdesiatročný.
Ignác si uvedomoval, že na dlhodobé uspokojenie naliehavých potrieb Cirkvi nestačí iba skupina horlivých apoštolov, ale že treba vybudovať solídne ustanovizne, ktoré budú trvale pripravovať na cirkevnú službu rozumove i duchovne vyspelých pracovníkov. Preto v r. [[1551]] založil v Ríme ústredné kolégium, „Collegium Romanum”, z ktorého sa zakrátko vyvinula dodnes jestvujúca [[Gregorova univerzita]], pomenovaná podľa jej spoluzakladateľa a mecenáša pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] V r. [[1552]] založil Ignác „Collegium Germanicum” (neskoršie Germanicum-Hungaricum), na ktorom sa vychovávali [[kňaz]]i pre krajiny strednej Európy. Tieto kolégiá sa stali predvojom rozsiahleho jezuitského školstva, ktoré malo význam nielen pre Cirkev, ale pre rozvoj celej západnej kultúry.
Nová rehoľa zohrala dôležitú úlohu pri vnútornej obnove Cirkvi, ale osobitne vynikla v boji proti šíriacim sa bludom. Preto mala hneď od počiatku veľa otvorených i skrytých nepriateľov. Ignác Loyolský potreboval veľa trpezlivosti, diplomatického taktu a neraz i rozhodnej energie, aby obránil a upevnil rozvíjajúce sa dielo. No najviac sa spoliehal na Božiu pomoc, ktorá viedla k založeniu rehole a účinne ju sprevádzala v jej prácach. Napokon celá existencia nového rehoľného spoločenstva mala nadprirodzené zameranie, ako to vyjadrovalo Ignácovo heslo - Ad maiorem Dei gloriam „Všetko na väčšiu Božiu slávu” <ref name="pmv">Porovnaj: Zostavovateľ: KUŤÁKOVÁ, Eva a kol.: ''Moudrost věků, Lexikon latinských výroků, přísloví a rčení''. Praha: Členská knižnice nakladatelství SVOBODA, 1988., s. 28. 73/601-22-8.5</ref>.
V poslednom období svojho života Ignácovi zosilneli žalúdočné a žlčníkové bolesti, proti ktorým boli lekári bezmocní. Napriek tomu veľmi intenzívne pracoval v apoštoláte, takže si zaslúžil titul apoštol Ríma. Okrem toho musel venovať veľa času a síl vedeniu vzrastajúcej rehole. Vypracoval stanovy, zakladal rehoľné provincie a kolégiá, usmerňoval výchovu novej rádovej generácie a dôležité apoštolské diela. Veľká časť jeho takmer 7000 listov vznikla v tomto období. Kvôli spravodlivosti však treba dodať, že jeho mimoriadne cenným pomocníkom bol od r. [[1547]] jeho tajomník Juan Polanco.
Popri intenzívnej a náročnej vonkajšej činnosti Ignác žil hlbokým duchovným životom. Rannému rozjímaniu a svätej omši venoval niekoľko hodín, pričom dostával veľa milostí, ako prezrádza jeho čiastočne zachovaný duchovný denník.
Ignác Loyolský zomrel osamote [[31. júl]]a [[1556]] ráno. Vtedy mal ním založený rád už tisíc členov, ktorí pracovali v trinástich rehoľných provinciách.
Pápež [[Pavol V.]] vyhlásil r. [[1609]] Ignáca Loyolského za blahoslaveného a pápež [[Gregor XV.]] r. [[1622]] za svätého. Jeho telesné pozostatky sú uložené v bočnej kaplnke hlavného jezuitského kostola Al Gesú v Ríme.
Sv. Ignác sa zvykne zobrazovať v liturgickom oblečení a na prsiach má nápis [[JHS]] alebo sa zobrazuje v reverende a birete. Možno sa stretnúť aj s tým, že je zobrazený v odeve pútnika alebo rytiera.
== Dielo ==
* ''Exercitia spiritualia'' (Duchovné cvičenia), [[1548]]
* ''Monumenta Historica Societas Iesu'', [[1894]] an.
== Literatúra ==
* "31. júl : Sv. IGNÁC, rehoľník." In: Daniel Dian - Viliam Judák: ''Každý deň so svätými : II. diel.'' Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2007. s. 40. ISBN 978-80-7162-679-4
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Ignác z Loyoly|commons=Íñigo López de Loyola}}
== Externé odkazy ==
zdroj: http://www.jezuiti.sk
== Referencie ==
{{referencie}}
<references />
[[Kategória:Narodenia v 1491]]
[[Kategória:Úmrtia v 1556]]
[[Kategória:Svätci]]
[[Kategória:Jezuiti]]
[[Kategória:Španielski teológovia]]
[[Kategória:Španielski filozofi]]
[[an:Sant Inacio de Loyola]]
[[ar:إغناطيوس دي لويولا]]
[[az:İqnati Loyola]]
[[bar:Ignatius vo Loyola]]
[[be:Ігнацій Лаёла]]
[[be-x-old:Ігнацы Ляёля]]
[[bg:Игнатий Лойола]]
[[bs:Ignacije Loyola]]
[[ca:Ignasi de Loiola]]
[[ceb:Ignacio de Loyola]]
[[cs:Ignác z Loyoly]]
[[da:Ignatius Loyola]]
[[de:Ignatius von Loyola]]
[[el:Ιγνάτιος Λογιόλα]]
[[en:Ignatius of Loyola]]
[[eo:Ignaco Lojola]]
[[es:Ignacio de Loyola]]
[[et:Ignatius Loyola]]
[[eu:Ignazio Loiolakoa]]
[[fa:ایگناتیوس لویولا]]
[[fi:Ignatius Loyola]]
[[fr:Ignace de Loyola]]
[[fy:Ignatius fan Loyola]]
[[ga:Iognáid Loyola]]
[[gl:Ignacio de Loiola]]
[[he:איגנטיוס מלויולה]]
[[hr:Ignacije Loyola]]
[[ht:Inias Loyola]]
[[hu:Loyolai Szent Ignác]]
[[id:Ignatius Loyola]]
[[it:Ignazio di Loyola]]
[[ja:イグナチオ・デ・ロヨラ]]
[[ka:იგნასიო ლოიოლა]]
[[ko:로욜라의 이냐시오]]
[[la:Ignatius de Loyola]]
[[li:Ignatius van Loyola]]
[[lmo:Sant Ignasio de Loyola]]
[[lt:Ignacas Lojola]]
[[lv:Ignācijs no Lojolas]]
[[ml:ഇഗ്നേഷ്യസ് ലൊയോള]]
[[mwl:Inácio de Loyola]]
[[nl:Ignatius van Loyola]]
[[no:Ignatius av Loyola]]
[[pl:Ignacy Loyola]]
[[pt:Inácio de Loyola]]
[[qu:Ignacio de Loyola]]
[[ro:Ignațiu de Loyola]]
[[ru:Игнатий де Лойола]]
[[sc:Ignatziu de Loyola]]
[[scn:Gnazziu di Loyola]]
[[sl:Sveti Ignacij Lojolski]]
[[sr:Игнасио де Лојола]]
[[sv:Ignatius av Loyola]]
[[sw:Ignas wa Loyola]]
[[th:อิกเนเชียสแห่งโลโยลา]]
[[tl:Ignacio ng Loyola]]
[[uk:Ігнатій Лойола]]
[[war:Ignacio han Loyola]]
[[zh:依納爵·羅耀拉]]
| 