Ropa: Rozdiel medzi revíziami

'''Ropa''' (zastarane aj '''(surová) nafta''' či '''zemný olej''', pričom ale oba pojmy majú dnes aj iný význam a "ropa" je jediný názov podľa STN) je hnedá až nazelenalá horľavá [[kvapalina]] tvorená zmesou [[uhľovodík]]ov, najmä alkánov. Pravdepodobne vznikla rozkladom zvyškov pravekých rastlín a živočíchov. Nachádza sa vo vrchných vrstvách [[zemská kôra|zemskej kôry]] – najčastejšie v oblasti kontinentálnych šelfov. Je základnou surovinou petrochemického priemyslu. Náleziská ropy sú pod nepriepustnými vrstvami, v hĺbkach až 8 km pod zemským povrchom. Ropa pri ťažbe alebo vyviera pod tlakom - ťažba samotokom, alebo sa čerpá - mechanizovaná ťažba. Vyskytuje sa spoločne so [[zemný plyn|zemným plynom]] a voudouvodou.

''Terciárne metódy'' nastupujú v okamžiku, keď už ani sekundárne metódy nestačia na udržanie produkcie a ťažba je ešte stále ekonomická, čo závisí od aktuálnej ceny ropy, kvality ropy a výšky ťažobných nákladov. Ich princípom je zníženie [[viskozita|viskozity]] zostávajúcej ropy, väčšinou injektážou horúcej vodnej pary získavanej často [[kogenerácia|kogeneráciou]], pričom sa spaľovaním zemného plynu vyrába [[elektrina]] a odpadové teplo sa využije na tvorbu vodnej pary. Niekedy sa tiež ropa zohrieva zapálením časti ropného ložiska. Príležitostne sa tiež používa injektáž [[detergent]]ov. TerciálneTerciárne metódy dovoľujú vyťažiť ďalších 5–15 % ropy v nálezisku.

Základom spracovania ropy je jej [[frakčná destilácia]], pri ktorej sa oddeľujú pri [[atmosferickýatmosférický tlak|atmosferickomatmosférickom tlaku]] jednotlivé skupiny [[uhľovodík]]ov podľa ich [[teplota varu|bodu varu]].

Získané produkty sú ďalej [[rafinácia|rafinované]], aby sa z nich odstránili nežiadúcenežiaduce prímesyprímesi, ako napr. [[parafín]]y.

* Kôš [[OPEC]]u zahrňajúcizahŕňajúci druhy:

Z najrôznejších dôvodov (najviac asi z dôvodu nedostačnéhonedostatočného zmapovania svetových ropných rezerv) je ťažké predpovedať, kedy nastane vrchol ťažby v jednotlivých regiónoch. Vychádzajúc z dostupných údajov o produkcii ropy, stúpenci tejto teórie predpovedali (nesprávne), že vrchol svetovej ťažby bude v roku [[1989]], [[1995]] alebo v rokoch [[1995]]–[[2000]]. Tieto predpovede sú však z obdobia, keď sa ešte nevedelo, že ropné šoky povedú k veľkému zvýšeniu efektivity zariadení používajúcich ropné produkty, v dôsledku ktorého sa rast dopytu po rope znížil, a tým oddialil vrchol jej ťažby. Nová predpoveď od spoločnosti [[Goldman Sachs]] hovorí, že vrchol ťažby ropy nastane v roku [[2007]] a o niečo neskôr pri [[zemný plyn|zemnom plyne]]. Tak ako bola Hubbertova lokálna teória vzatá na vedomie až po vrchole ťažby v USA roku 1971, zrejme aj teória útlmu svetovej ťažby bude uznaná až sa tak skutočne stane aj vo svetovom meradle.

Túto teóriu podporuje fakt, že krivka objavov nových ropných nálezísk dosiahla vrchol v šedesiatychšesťdesiatych rokoch a od tej doby neustále klesá. Od roku [[1980]] ľudstvo spotrebováva každý rok viac ropy, ako prinesú nové objavy. Ďalším argumentom je, že v roku [[2005]] začala dramaticky klesať príprava projektov, ktoré by mali začať ťažbu ropy od roku [[2008]] a náklady na ťažbu ropy sa stále zvyšujú, pretože ropa je ťažiteľná už iba na stále menej dostupných miestach.

Podľa niektorých zdrojov z oficiálnych štatistík kartelu [[OPEC]] vyplýva, že tzv. ľahká sladká ropa (''light sweet'') sa v súčasnosti nachádza za vrcholom ťažby a jej produkcia klesá. Tento typ ropy je najžiadanejší, pretože sa najľahšie spracováva, a zrejme bude tiež najskôr vyčepanývyčerpaný. Súčasný nedostatok rafinérskych kapacít je podľa týchto zdrojov daný práve tým, že rafinérie nie sú pripravené na spracovávanie väčšieho množstva ťažšej ropy s väčším obsahom síry, napr. z Blízkeho východu.

Súčasná ropná kríza je asi spôsobená na jednej strane stále rastúcim dopytom, najviac v juhovýchodnej Ázii (najmä v [[Čína|Číne]]), a na druhej strane nedostatočnou kapacitou rafinérií hlavne v [[Spojené štáty|USA]]. Zastáncovia Hubbertovej teórie v tejto súvislosti tvrdia, že ako sa približujeme dátumu konečného vrcholu ťažby, neustále sa zmenšuje tzv. rezervná ťažobná kapacita, tj. množstvo ropy, o ktoré môžu ťažobné firmy krátkodobo zvýšiť svoju produkciu v prípade previsu dopytu. Táto rezervná ťažobná kapacita je dnes skutočne na svojom historickom minime a tvorí iba dve percentá celosvetovej produkcie (ešte pred niekoľkými rokmi sa pohybovala v rozmedzí 8–10 percent). Relatívne lokálne výpadky ťažby, ako bol hurikán Katrina, potom vyvolávajú veľké výkyvy v cene ropy. Odporcovia Hubbertovej teórie pokles rezervnej ťažobnej a rafinérskej kapacity pripisujú chronicky nedostatočným investíciaminvestíciám kvôli dlhodobo nízkej cene ropy.

Od začiatku dejín ľudstva do dneška bolo vyťažených približne 900 miliardmiliárd barelov ropy. Za predpokladu súčasného objemu ťažby vystačí známe zásoby ropy na ďalších 43 rokov. Problém je práve v predpoklade stálej úrovne ťažby.