Sv. Bystrík sa spomína nielen vo všetkých schématizmochschematizmoch [[Nitrianska rímskokatolícka diecéza|Nitrianskeho biskupstva]], ale jeho meno figuruje i vo [[Vatikán]]skom tajnom archíve. Najstaršiu zmienku o ňom môžeme nájsť vo [[Väčšia legenda o sv. Gerardovi|Väčšej legende o sv. Gerardovi]], ktorá vznikla v 2. polovici 13. storočia. Legenda opisuje udalosti z čias [[Uhorsko|uhorského]] povstania v roku [[1046]]: umučenie čanádskeho biskupa [[Svätý Gerard|Gerarda]], jeho spolumučeníkov – biskupov [[Svätý Buldus|Buldu]] a Bystríka i záchranu biskupa [[Benetus|Benetu]] z rúk vzbúrencov. Väčšina [[Uhorsko|uhorských]] kroník z neskoršej doby, ktoré preberali z legendy opis udalostí okolo umučenia biskupa Gerarda, prevzala aj opis umučenia svätého Bystríka. Sv. Bystríka uvádzajú tiež tieto kroniky: Uhorská kronika zo 14. storočia, [[Budínska kronika]], [[Dubnická kronika]], [[Obrázková kronika|Viedenská obrázková kronika]], Mníchovská kronika, nemecky písaná kronika Henricha z Mügelnu, veršovaná kronika Henricha z Mügelnu a [[kronika Jána z Turca]]. Postavu svätého Bystríka spomína i Anton Bonfini, ktorý napísal (1491 – 1496) dvadsaťosem zväzkov [[Uhorsko|uhorských]] dejín.
