Martin Slivka: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 271 bajtov ,  pred 9 rokmi
úpravy
(infobox)
(úpravy)
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Martin Slivka
|Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[dokumentarista]], [[režisér]], [[scenárista]] a [[etnograf]]
|Dátum narodenia = {{dnv|1929|11|[[1}}. november]] [[1929]]
|Miesto narodenia = [[Spišský Štiavnik]]
|Dátum úmrtia = {{dnv|2002|9|[[23}}. semptember]] [[2002]]
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]]
}}
 
'''Martin Slivka''' (*1. november 1929 Spišský Štiavnik – 23†23. september 2002 Bratislava) bol významný slovenský [[dokumentarista]], [[režisér]], [[scenárista]] a [[etnograf]].
Martin Slivka
 
==Život ==
Martin Slivka (1. november 1929 Spišský Štiavnik – 23. september 2002 Bratislava) bol významný slovenský dokumentarista, režisér, scenárista a etnograf.
 
Život
Martin Slivka sa narodil 1. novembra 1929 v Spišskom Štiavniku. V roku 1955 absolvoval na pražskej FAMU štúdium dokumentárnej tvorby u profesora Karola Plicku. Hneď po skončení štúdia začal pôsobiť spočiatku ako dramaturg, neskôr ako režisér a scenárista. Stredobodom záujmu Martina Slivku bola predovšetkým etnografia a ľudová kultúra, čo sa odrazilo nielen v jeho filmovej tvorbe. Aj preto sa rozhodol na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity študovať odbor etnografie a folkloristiky, ktorý úspešne absolvoval v roku 1963.
 
Od roku 1967 pôsobí v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave ako režisér, kde nakrútil množstvo významných dokumentov. Od roku 1977 začal učiť na odbore dokumentaristiky na VŠMU a tu sa v roku 1990 stal aj dekanom Filmovej a televíznej fakulty. Autorsky sa podieľal na vyše 140 filmoch.
 
==Martin Slivka ako režisér etnografických dokumentov==
Martin Slivka sa stal priekopníkom etnografickej línie slovenského dokumentu. V jeho tvorbe možno cítiť výraznú väzbu s Karolom Plickom, avšak Slivka je tvorcom využívajúcim moderný jazyk. Za svoju filmovú tvorbu získal množstvo ocenení. Po absolvovaní štúdia na FAMU začal pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe a v Štúdiu krátkych filmov. V roku 1960 nakrútil spolu s Karolom Skřipským dokument Pieseň farieb a tvarov. V tomto diele Slivka nadviazal na tvorbu Karola Plicku. Nasledujúci rok nakrútil Slivka spoločne s Miloslavom Kubíkom dokument Cesta k dnešku, ktorý sa zameriava na dejiny slovenského robotníckeho hnutia.
Jeho samostatný debut Voda a práca z roku 1963 slávil úspech na Medzinárodnom krátkometrážnom filmovom festivale v Krakove, kde získal významné ocenenie Zlatý drak. Tento bezkomentárový dokument sa opiera prevažne o hudbu a obraz. Hudbou sú tu ruchy a prirodzené zvuky, ktoré dotvárajú obraz. Témou sa stali technické pamiatky, ktoré na prácu využívajú vodu, napríklad mlyny. O nakrútenie výnimočných obrazov sa postaral kameraman Jozef Grussmann a o hudbu Ilja Zeljenka.
V duchu etnografie zostáva ešte rozsiahly televízny projekt Ľudová kultúra na Slovensku (1972).
 
==Martin Slivka ako režisér dokumentov o umení ==
 
Martin Slivka ako režisér dokumentov o umení
V sedemdesiatych rokoch v jeho tvorbe etnografická línia ustupuje a sústreďuje sa na dokumenty o umelcoch.
V roku 1967 nakrútil pre televíziu Etudy o človeku zo slovenskej gotiky - tu sa zaoberal históriou stredovekých sôch.
V roku 1990 realizoval Martin Slivka rozsiahly dokumentárny cyklus Deti vetra. Tento trinásťdielny seriál sa sústreďuje na život, kultúru, zvyky a históriu Rómov v rôznych európskych krajinách.
 
==Martin Slivka ako vedec==
Popri filmovaní sa Slivka venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Výrazne prispel aj k histórii ľudového divadla a etnografie, napísal niekoľko diel a štúdií. Svoje vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii Slovenské ľudové divadlo, ktorá vyšla v roku 2002. Napísal aj učebnicu o slovenskom ľudovom divadle. Taktiež je autorom knihy Karol Plicka – Básnik obrazu, ktorá detailne približuje tvorbu tohto významného umelca či diela Pavol Socháň (1985).
Bol jedným zo zakladateľov filmového festivalu Etnofilm vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm v Čechách. Taktiež je spoluzakladateľom festivalu Etnofilm Čadca, ktorý funguje od roku 1980.
 
==Tvorba o Martinovi Slivkovi==
Život a dielo Martina Slivku zachytil Martin Šulík vo svojom dokumente z roku 2007 Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“. Film obsahuje okrem iného aj výpovede Slivkovej rodiny, priateľov a kolegov. Šulík sa snažil poukázať nielen na jeho bohatú tvorbu a jej prínos, ale aj na osobnosť Martina Slivku.
 
V roku 2009 vyšla o Martinovi Slivkovi kniha Ostáva človek – Martin Slivka, ktorej autormi sú Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica.
 
==Zdroje==
# Macek, V. – Paštéková, J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997. ISBN 80-217-0400-4.
# http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58856
Anonymný používateľ