Wikipédia

Nemecká demokratická republika: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
EmausBot (diskusia | príspevky)
Boti
267 859 editací
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
32 520 editací
infobox, preklepy
Riadok 1:
{{Infobox zaniknutý štát
{| class=infobox width=300 style="font-size: 90%"
|+<big> názov = Nemecká demokratická republika</big>
| originálny názov = Deutsche Demokratische Republik
| align="center" colspan="2"|
| rok vzniku = 1949
{| border=0 cellpadding=2 cellspacing=0 style="background:#f9f9f9; text-align:center;"
| rok zániku = 1990
| width="130px"| [[Súbor:Flag of East Germany.svg|125px|štátna vlajka NDR]] || align=center width=130px| [[Súbor:Coat of arms of East Germany.svg|100px|Štátny znak NDR]]
| viac pred = áno
|-
| pred 1 = Sovietska okupačná zóna Nemecka
| width="130px"| ([[Štátna vlajka NDR]])
| pred 1 vlajka = Flag of Germany (1946-1949).svg
| align=center width=130px| ([[Štátny znak NDR]])
| pred info =
|}
| viac po = áno
|-
| po 1 = Nemecko
| align=center colspan=2 | Národné [[motto]]: ''Nie je''
| po 1 vlajka = Flag of Germany.svg
|-
| šírka 1. sloupce =
| align=center colspan=2 | [[Hymna]]: [[Auferstanden aus Ruinen]]
| vlajka = Flag of East Germany.svg
|-
| článok o vlajke = Vlajka Nemeckej demokratickej republiky
| align=center colspan=2 style="background:#f9f9f9;" | [[Súbor:LocationEastGermany.png|Poloha NDR]]
| vlajka veľkosť =
|-
| znak = Coat of arms of East Germany.svg
|'''[[Úradný jazyk]]''' || [[nemčina]]
| článok o znaku = Štátny znak Nemeckej demokratickej republiky
|-
| znak veľkosť =
|'''[[Hlavné mesto]]''' || [[Východný Berlín]]
| rámček znak =
|-
| hymna = Auferstanden aus Ruinen
|'''[[Najväčšie mesto]]''' || [[Východný Berlín]]
| článok o hymne = Auferstanden aus Ruinen
|-
| motto = „Proletarier aller Länder, vereinigt Euch!“<br>(Proletári všetkých krajín, spojte sa!)
|'''[[Susedná krajina|Susedné krajiny]]''' || [[Nemecko|Nemecká spolková republika]], [[Poľsko]], [[ČSSR]]
| článok o motte =
|-
| mapa = Poloha NDR v Evropě.png
|'''[[Rozloha]]'''
| mapa veľkosť =
|{{km2|108333}}
| mapa poznámka =
|-
| hlavné mesto = [[Východný Berlín]]
|'''[[Existencia]]'''
| rozloha = 108 333
| [[7. október]] [[1949]] – [[3. október]] [[1990]]
| rozloha poznámka =
|-
| najvyšší bod =
|'''[[Počet obyvateľov]]'''
| najvyšší bod poznámka =
| 16 111 000 ([[1990]])
| najdlhšia rieka =
|-
| najdlhšia rieka poznámka=
|'''[[Mena]]''' || [[Východonemecká marka]]
| počet obyvateľov = 16 111 000
|-
| počet obyvateľov poznámka = 1990 - odhad
| '''[[TLD doména]]''' || -
| jazyky = [[nemčina]]
|-
| národnostné zloženie = [[Nemci]]
| '''[[Medzinárodný kód]]''' || DD
| náboženstvo =
|-
| štátne zriadenie = [[ľudová demokracia]]
| '''[[Medzinárodná poznávacia značka]]''' || DDR
| materská zem =
|-
| mena = [[Východonemecká marka]] (DDM)
| '''[[Telefónna predvoľba]]''' ||
| vznik = [[7. október|7. októbra]] [[1949]]
|}
| zánik = [[3. október|3. októbra]] [[1990]] ([[zjednotenie Nemecka|znovuzjednotenie Nemecka]])
}}
 
'''Nemecká demokratická republika''' ('''NDR''', hovorovo ''„Východné Nemecko“'', v [[nemčina|nemecky]] hovoriacich krajinách a inde bežne ako '''DDR''', skratka pre '''''Deutsche Demokratische Republik''''') bol [[ľudová demokracia|ľudovo demokratický]] ([[komunizmus|komunistický]]) štát na území časti dnešného [[Nemecko|Nemecka]], ktorý existoval v rokoch [[1949]] až [[1990]].
[[Súbor:DDR Verwaltung2.png|right|thumb|Mapa Východného Nemecka]]
 
'''Nemecká demokratická republika''' (hovorovo ''Východné Nemecko'') bol [[komunizmus|komunistický]] štát na území časti dnešného [[Nemecko|Nemecka]], ktorý existoval v rokoch [[1949]] až [[1990]].
 
== Vznik ==
[[Súbor:Map-Germany-1947.svg|left|thumb|Mapa venovaná posunu hraníc Nemecka po vojne (a tiež znázornenie štátov získavajúcich nové územie). [[Sársko]] malo zvláštny autonómny štatút a malo vyšší stupeň nezávislosti než zvyšok francúzskej okupačnej zóny.]]
Nemecká demokratická republika bola založená [[7. október|7. októbra]] [[1949]] v [[ZSSR|sovietskom]] sektore okupovaného Nemecka ako socialistický ľudovodemokratický štát. Územie NDR zahŕňa súčasne spolkové krajiny [[Sasko]], [[Sasko-Anhaltsko]], [[Brandenbursko]], [[Durínsko]], [[Meklenbursko-Predpomoransko]]. Problematickým miestom pre NDR bolo hlavné mesto [[Berlín]], ktoré bolo podobne ako okupované Nemecko rozdelené do štyroch sektorov. Západné mocnosti USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko spojením svojich sektorov vytvorili Západný Berlín, sovietsky sektor Berlína sa stal hlavným mestom NDR a bol známy ako [[Východný Berlín]].
NDR získala plnú suverenitu až v roku 1955, hoci bola pod kontrolou Sovietskych vojsk. V tom istom roku sa NDR stala zakladateľom [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]].
 
[[Súbor:Map-Germany-1947.svg|left|thumb|Mapa venovaná posunu hraníc Nemecka po vojne (a tiež znázornenenie štátov získavajúcich nové územie). [[Sársko]] malo zvláštny autonómny štatút a malo vyšší stupeň nezávislosti než zvyšok francúzskej okupačnej zóny.]]
== Politický systém ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-19000-3301, Berlin, DDR-Gründung, Wahl Pieck, Grotewohl.jpg|thumb|left|Vodcovia NDR: prezident [[Wilhelm Pieck]] a ministerský predseda [[Otto Grotewohl]], október 1949]]
V roku [[1946]] vznikla Zjednotená socialistická strana Nemecka ([[SED]]), zlúčením Komunistickej strany Nemecka ([[KPD]]) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka ([[SPD]]) v sovietskom sektore okupovaného Nemecka. Po vzniku NDR sa stala štátostranou, ktorá vládla až do jej zániku v roku 1990. V súčasnosti je pretransformovaná do Strany demokratického socializmu [[PDS]].
V roku [[1946]] vznikla Zjednotená socialistická strana Nemecka ([[Zjednotená socialistická strana Nemecka|SED]]), zlúčením Komunistickej strany Nemecka ([[Komunistická strana Nemecka|KPD]]) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]]) v sovietskom sektore okupovaného Nemecka. Po vzniku NDR sa stala štátostranou, ktorá vládla až do jej zániku v roku 1990. V súčasnosti je pretransformovaná do Strany demokratického socializmu [[Strana demokratického socializmu|PDS]].
Vedúca úloha SED bola zakotvená v ústave NDR. Hlavou štátu predseda Štátnej rady NDR, ktorý bol zároveň aj predsedom SED. Prvým bol [[Wilhelm Pieck]], ktorý ako prvý a posledný používal titul Prezident NDR. Posledným predsedom Štátnej rady bol [[Hans Modrow]].Z kompetencií SED treba spomenúť kontrolu obávanej východonemeckej tajnej služby [[Stasi]]. Politika SED bola podobne ako ostatné štátostrany vo východnej Európe pod silným vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]].
Vedúca úloha SED bola zakotvená v ústave NDR. Hlavou štátu predseda Štátnej rady NDR, ktorý bol zároveň aj predsedom SED. Prvým bol [[Wilhelm Pieck]], ktorý ako prvý a posledný používal titul Prezident NDR. Posledným predsedom Štátnej rady bol [[Hans Modrow]]. Z kompetencií SED treba spomenúť kontrolu obávanej východonemeckej tajnej služby [[Ministerium für Staatssicherheit|Stasi]]. Politika SED bola podobne ako ostatné štátostrany vo východnej Európe pod silným vplyvom [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]].
 
== Zahraničná politika ==
[[Súbor:Palast der Republik DDR 1977.jpg|thumb|left|[[Palác republiky]] v roku 1977]]
Zahraničná politika NDR bola orientovaná na [[Sovietsky zväz]] a jeho satelity. Prvoradou prioritou NDR bola normalizácia vzťahov so [[NSR|Západným Nemeckom]]. NSR totiž neuznávala NDR ako plnohodnotnú krajinu, ale len ako východný sektor. Zlom nastal v roku 1972, keď [[spolkový kancelár]] [[Willy Brandt]] v rámci svojej [[Ostpolitik]] uznal NDR ako suverénny štát a potvrdil tým východnú hranicu na [[Odra|Odre]] a [[Nisa|Nise]]. Proti tomu sa v NSR zdvihla vlna nevôle (Slobodný štát [[Bavorsko]] sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal). Aj napriek tejto dohode, železná opona, ktorá sa tiahla medzi oboma krajinami ostala aj naďalej krutou realitou. Občania NDR mali prísny zákaz cestovať do [[Juhoslávia|Juhoslávie]], kvôli riziku možnej emigračnej vlny do západnej Európy.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-B0503-0015-001, Sachsenring Trabant 601.jpg|thumb|left|[[Trabant]] – jeden zo symbolov NDR a aj najúspešnejší automobil v jej histórii]]
Zahraničná politika NDR bola orientovaná na [[Sovietsky zväz]] a jeho satelity. Prvoradou prioritou NDR bola normalizácia vzťahov so [[Západné Nemecko (1949-1990)|Západným Nemeckom]]. NSR totiž neuznávala NDR ako plnohodnotnú krajinu, ale len ako východný sektor. Zlom nastal v roku 1972, keď [[spolkový kancelár]] [[Willy Brandt]] v rámci svojej [[Ostpolitik]] uznal NDR ako suverénny štát a potvrdil tým východnú hranicu na [[Odra|Odre]] a [[Lužická Nisa|Nise]]. Proti tomu sa v NSR zdvihla vlna nevôle (Slobodný štát [[Bavorsko]] sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal). Aj napriek tejto dohode, železná opona, ktorá sa tiahla medzi oboma krajinami ostala aj naďalej krutou realitou. Občania NDR mali prísny zákaz cestovať do [[Juhoslávia|Juhoslávie]], kvôli riziku možnej emigračnej vlny do západnej Európy.
 
== Problematický Berlín ==
[[Súbor:Berlinermauer.jpg|thumb|right|[[Berlínsky múr]] s „pásmom smrti“, pohľad zo západnej časti, 1986]]
Berlín bol v čase [[studená vojna|studenej vojny]] považovaný za jej symbol. Hospodársky a politický vývoj oboch častí Berlína sa podobne ako vývoj dvoch nemeckých štátov vyvíjal dvoma rozdielnými smermi. Zatiaľ čo v Západnom Berlíne bol zavedený trhový systém, vo Východnom Berlíne bol zavedený socialistický systém podľa vzoru ZSSR. Do roku 1961 však medzi oboma časťami neexistovala vážnejšia fyzická prekážka pre prechod. Stačilo nastúpiť do metra na východe a vystúpiť v niektorej stanici na v západnej časti, odkiaľ sa dalo dostať letecky do západnej Európy. Východonemecké vedenie si uvedomovalo narastajúcu emigráciu, preto [[13. august]]a [[1961]] počas jednej noci vybudovalo z pletiva ochranný plot okolo Západného Berlína. Vyvrcholením rozdelenia bola stavba betónovej konštrukcie, ktorá bola zvrhnutá v [[9. november|9. novembra]] [[1989]]. Aj napriek nej sa nepodarilo mnohým útekom zabrániť.
Z diplomatického hľadiska predstavoval [[Berlínsky múr]] vážny problém v chápaní socialistického bloku ako politického systému, v ktorom sú garantované základné slobody jednotlivca.
Řádek 64 ⟶ 69:
== Zánik ==
Koncom 80. rokov 20. storočia dochádza vo východnej Európe k vyvrcholeniu hospodárskych problémov, čo malo za následok narastajúcu nespokojnosť obyvateľstva sprevádzanú jej otvorenými prejavmi. V NDR sa prejavy nespokojnosti prejavovali narastajúcim útekom občanov do západnej Európy. Po nástupe [[Michail Gorbačov|Michaila Gorbačova]] k moci v roku [[1985]] došlo k miernemu uvoľneniu napätia v rámci sovietskeho bloku. Predstavitelia moci v NDR na čele s [[Erich Honecker|Erichom Honeckerom]] si uvedomovali, že uvoľnenie spôsobí zvýšenie emigrácie občanov NDR. Katastrofálna situácia hospodárstva NDR zvýšila emigráciu do takej miery, že vláda začala vydávať povolenia na opustenie NDR v určitých limitoch. K vyvrcholeniu došlo v roku [[1989]], keď došlo k uvoľneniu cezhraničného režimu na rakúsko-maďarských hraniciach. Východní [[Nemci]] situáciu začali využívať a počas rekreácii pri [[Balaton]]e začali hromadne prekračovať hranice. Hoci bol prechod hraníc aj napriek uvoľneniu pohraničného režimu ilegálny, pohraničiari na oboch stranách hranice nelegálne prechody viac-menej tolerovali. V prípade prichytenia narušiteľa hranice, vypočuli a po niekoľkých hodinách prepustili.
[[Súbor:Volkspolizei at the official opening of the Brandenburg Gate.jpg|thumb|right|Členovia východonemeckej polície (''Volkspolizei'') pri slávnostnom otváraní [[Brandenburská brána|Brandenburskej brány]] 22. decembra 1989]]
 
Ďalšiu vlnu východonemeckých emigrantov zažili západonemecké ambasády v [[Praha|Prahe]], [[Varšava|Varšave]] a [[Budapešť|Budapešti]], ktoré začali emigranti hromadne obsadzovať. Reakciou vedenia NDR bolo uzavretie hraníc s Poľskom a ČSSR. Východonemecké vedenie však nedostalo podporu tohto kroku od reformného kabinetu M. Gorbačova. NDR pod tlakom verejnosti povolilo svojím občanov navštíviť Západný Berlín na obmedzenú dobu. Počas tlačovej besedy dňa [[9. november|099. novembra]] [[1989]] o momentálnej situácii, jeden z predstaviteľov režimu oznámil, že občania NDR môžu prekročiť hranice Západného Berlína okamžite, hoci nariadenie vlády, ktoré si neprečítal, povoľovalo prekročenie až na druhý deň. Na základe tejto chyby sa pred hranicami Západného Berlína zhromaždilo toľko ľudí, že východoberlínski pohraničiari otvorili závory pod hrozbou možných obetí pri možnej tlačenici, ktorá s rastúcou nervozitou davu sa stávala čoraz pravdepodobnejšou. Touto udalosťou sa situácia stala ďalej neudržateľnou a priviedla NDR k definitívnemu koncu.
 
K opätovnému zjednoteniu s NSR došlo 3. októbra 1990, čím vznikla Spolková republika Nemecko tak ako ju poznáme dnes. Kancelárom zjednoteného Nemecka sa stal [[Helmut Kohl]] z koalície [[Aliancia pre Nemecko]], ktorá zastrešovala stredopravé proeurópske strany.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Nemecká_demokratická_republika“