Martin Slivka: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 696 bajtov ,  pred 9 rokmi
úpravy
(úpravy)
}}
 
Prof. PhDr. '''Martin Slivka''', CSc. (* [[1. november]] [[1929]], [[Spišský Štiavnik]]†23† [[23. september]] [[2002]], [[Bratislava]]) bol významný slovenský [[dokumentarista]], [[režisér]], [[scenárista]] a [[etnograf]].
 
==Život==
Martin Slivka sa narodil 1. novembra 1929 v Spišskom Štiavniku. V roku 1955 absolvoval na pražskej [[FAMU]] štúdium dokumentárnej tvorby u profesora [[Karol Plicka|Karola Plicku]]. Hneď po skončení štúdia začal pôsobiť spočiatku ako dramaturg, neskôr ako režisér a scenárista. Stredobodom záujmujeho Martina Slivkuzáujmu bola predovšetkým etnografia a [[ľudová kultúra]], čo sa odrazilo nielen v jeho filmovej tvorbe. Aj preto sa rozhodol na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity študovať odbor etnografie a [[folkloristika|folkloristiky]], ktorý úspešne absolvoval v roku 1963.
 
Od roku 1967 pôsobípôsobil v [[Štúdio krátkych filmov v Bratislave|Štúdiu krátkych filmov v Bratislave]] ako režisér, kde nakrútil množstvo významných dokumentov. Od roku 1977 začal učiť na odbore dokumentaristiky na [[VŠMU]] a tu sa v roku 1990 stal aj dekanom[[dekan]]om Filmovej a televíznej fakulty. Autorsky sa podieľal na vyše 140 filmoch. Za svoju filmovú tvorbu získal množstvo ocenení.
 
==Martin= Slivka ako režisérRežisér etnografických dokumentov ===
Martin Slivka sa stal priekopníkom etnografickej línie slovenského dokumentu. V jeho tvorbe možno cítiť výraznúvýrazné väzbu sovplyvnenie Karolom Plickom, avšak Slivka je tvorcom využívajúcim moderný jazyk. Za svoju filmovú tvorbu získal množstvo ocenení. Po absolvovaní štúdia na FAMU začal pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe a v Štúdiu krátkych filmov. V roku 1960 nakrútil spolu s Karolom Skřipským dokument Pieseň farieb a tvarov. V tomto diele Slivka nadviazal na tvorbu Karola Plicku. Nasledujúci rok nakrútil Slivka spoločne s Miloslavom Kubíkom dokument Cesta k dnešku, ktorý sa zameriava na dejiny slovenského robotníckeho hnutia.
Jeho samostatný debut Voda a práca z roku 1963 slávil úspech na Medzinárodnom krátkometrážnom filmovom festivale v Krakove, kde získal významné ocenenie Zlatý drak. Tento bezkomentárový dokument sa opiera prevažne o hudbu a obraz. Hudbou sú tu ruchy a prirodzené zvuky, ktoré dotvárajú obraz. Témou sa stali technické pamiatky, ktoré na prácu využívajú vodu, napríklad mlyny. O nakrútenie výnimočných obrazov sa postaral kameraman Jozef Grussmann a o hudbu Ilja Zeljenka.
V Bulharsku, v bližšie neurčenom kraji, nakrútil v roku 1968 dokument Odchádza človek. Pre režiséra nebolo dôležité, aké kroje ľudia nosia a akým jazykom rozprávajú, ale ich očakávania od života vnímanie smrti. Film je o jednom pohrebe, o zvykoch sprevádzajúcich pochovávanie v bulharskej dedine a o vzťahu človeka k smrti.
V šesťdesiatych rokoch nakrútil celý rad etnografických dokumentov, napríklad Metamorfóza vlákna (1968), Človek a hra (1968), Deti a hudba (1969), Fašiangy (1969).
V duchu etnografie zostáva ešte rozsiahly televízny projekt Ľudová kultúra na Slovensku (1972).
 
Po absolvovaní štúdia na FAMU začal pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe a v Štúdiu krátkych filmov. V roku 1960 nakrútil spolu s Karolom Skřipským dokument ''[[Pieseň farieb a tvarov]]''. V tomto diele nadviazal na tvorbu Karola Plicku. Nasledujúci rok nakrútil spoločne s Miloslavom Kubíkom dokument ''[[Cesta k dnešku]]'', ktorý sa zameriava na dejiny slovenského robotníckeho hnutia.
==Martin Slivka ako režisér dokumentov o umení==
V sedemdesiatych rokoch v jeho tvorbe etnografická línia ustupuje a sústreďuje sa na dokumenty o umelcoch.
V roku 1967 nakrútil pre televíziu Etudy o človeku zo slovenskej gotiky - tu sa zaoberal históriou stredovekých sôch.
Medzi najvýraznejšie dokumenty o významných slovenských umelcoch patrí Ľudovít Fulla (1972), ku ktorému úvodný komentár napísal básnik Milan Rúfus alebo Spomienka na maliara (1976), ktorý rozpráva o živote a diele maliara Ernesta Špitza. Komentár k nemu opäť napísal Milan Rúfus.
 
Jeho samostatný debut ''[[Voda a práca]]'' z roku 1963 slávil úspechzískal na Medzinárodnom krátkometrážnom filmovom festivale v Krakove, kde získal významné[[Krakov]]e ocenenie Zlatý drak. Tento bezkomentárový dokument sa opiera prevažne o hudbu a obraz. Hudbou sú tu ruchy a prirodzené zvuky, ktoré dotvárajú obraz. Témou sa stali technické pamiatky, ktoré na prácu využívajú vodu, napríklad mlyny. OKameramanom nakrútenie výnimočných obrazov sa postaral kameramanbol Jozef Grussmann a oautorom hudbuhudby [[Ilja Zeljenka]].
V roku 1990 realizoval Martin Slivka rozsiahly dokumentárny cyklus Deti vetra. Tento trinásťdielny seriál sa sústreďuje na život, kultúru, zvyky a históriu Rómov v rôznych európskych krajinách.
 
V [[Bulharsko|Bulharsku]], v bližšie neurčenom kraji, nakrútil v roku 1968 dokument ''[[Odchádza človek]]''. Pre režiséra nebolo dôležité, aké kroje ľudia nosia a akým jazykom rozprávajú, ale ich očakávania od života a vnímanie smrti. Film je o jednom pohrebe, o zvykoch sprevádzajúcich pochovávanie v bulharskej dedine a o vzťahu človeka k smrti.
==Martin Slivka ako vedec==
 
Popri filmovaní sa Slivka venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Výrazne prispel aj k histórii ľudového divadla a etnografie, napísal niekoľko diel a štúdií. Svoje vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii Slovenské ľudové divadlo, ktorá vyšla v roku 2002. Napísal aj učebnicu o slovenskom ľudovom divadle. Taktiež je autorom knihy Karol Plicka – Básnik obrazu, ktorá detailne približuje tvorbu tohto významného umelca či diela Pavol Socháň (1985).
V šesťdesiatych rokoch nakrútil celý rad etnografických dokumentov, napríklad ''[[Metamorfóza vlákna]]'' (1968), ''[[Človek a hra]]'' (1968), ''[[Deti a hudba]]'' (1969), ''[[Fašiangy (dokumentárny film)|Fašiangy]]'' (1969).
Bol jedným zo zakladateľov filmového festivalu Etnofilm vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm v Čechách. Taktiež je spoluzakladateľom festivalu Etnofilm Čadca, ktorý funguje od roku 1980.
V duchu etnografie zostáva ešte rozsiahly televízny projekt ''[[Ľudová kultúra na Slovensku]]'' (1972).
 
==Martin= Slivka ako režisérRežisér dokumentov o umení ===
V sedemdesiatych rokoch v jeho tvorbe Martina Slivku etnografická línia ustupuje a sústreďuje sa na dokumenty o umelcoch.
 
V roku 1967 nakrútil pre televíziu ''[[Etudy o človeku zo slovenskej gotiky]]'' - tu sa zaoberal históriou stredovekých sôch.
 
Medzi najvýraznejšie dokumenty o významných slovenských umelcoch patrí ''[[Ľudovít Fulla (dokumentárny film)|Ľudovít Fulla]]'' (1972), ku ktorému úvodný komentár napísal básnik [[Milan Rúfus]], alebo ''[[Spomienka na maliara]]'' (1976), ktorý rozpráva o živote a diele maliara [[Ernest Špitz|Ernesta Špitza]]. Komentár k nemu opäť napísal Milan Rúfus.
 
V roku 1990 realizoval Martin Slivka rozsiahly dokumentárny cyklus ''[[Deti vetra]]''. Tento trinásťdielny13-dielny seriál sa sústreďuje na život, kultúru, zvyky a históriu Rómov[[Róm]]ov v rôznych európskych krajinách.
 
=== Vedecká práca ===
Popri filmovaní sa Slivka venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Výrazne prispel aj k histórii ľudového divadla a etnografie, napísal niekoľko diel a štúdií. Svoje vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii ''[[Slovenské ľudové divadlo]]'', ktorá vyšla v roku 2002. Napísal aj učebnicu o slovenskom ľudovom divadle. Taktiež je autorom knihy ''[[Karol Plicka – Básnik obrazu]]'', ktorá detailne približuje tvorbu tohto významného umelca, čia diela ''[[Pavol Socháň (kniha)|Pavol Socháň]]'' (1985).
 
Bol jedným zo zakladateľov filmového festivalu [[Etnofilm]] vo Valašskom múzeu v prírode v [[Rožnov pod Radhoštěm|Rožnove pod Radhoštěm]] v Čechách. Taktiež je spoluzakladateľom festivalu [[Etnofilm Čadca]], ktorý funguje od roku 1980.
 
==Tvorba o Martinovi Slivkovi==
Život a dielo Martina Slivku zachytil [[Martin Šulík]] vo svojom dokumente z roku 2007 ''Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“''. Film obsahuje okrem iného aj výpovede Slivkovej rodiny, priateľov a kolegov. Šulík sa snažil poukázať nielen na jeho bohatú tvorbu a jej prínos, ale aj na osobnosť Martina Slivku.
 
V roku 2009 vyšla o Martinovi Slivkovi kniha ''[[Ostáva človek – Martin Slivka]]'', ktorej autormi sú Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica.
 
==Zdroje==
#* Macek, V., Paštéková, J.: ''Dejiny slovenskej kinematografie.'', Martin: Osveta, 1997. ISBN 80-217-0400-4.
*{{Citácia elektronického dokumentu
# http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58856
| priezvisko = Remiášová
| meno = M.
| odkaz na autora =
| titul = Martin Slivka
# | url = http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58856
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 27.3.2012
| vydavateľ = Občianske združenie Osobnosti.sk
| miesto =
| jazyk =
}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1929]]