Verzia z 05:46, 24. marec 2012 upraviť Adrian (diskusia \| príspevky) 62 603 editací +Kategória:Narodenia v 1929; +Kategória:Úmrtia v 2002; +Kategória:Slovenskí etnografi; +Kategória:Slovenskí dok pomocou použitia HotCat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:49, 27. marec 2012 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací úpravy Ďalšia úprava →
Riadok 8: }} Prof. PhDr. '''Martin Slivka''', CSc. (* [[1. november]] [[1929]], [[Spišský Štiavnik]] – ~~†23~~† [[23. september]] [[2002]], [[Bratislava]]) bol významný slovenský [[dokumentarista]], [[režisér]], [[scenárista]] a [[etnograf]]. ==Život== ~~Martin Slivka sa narodil 1. novembra 1929 v Spišskom Štiavniku.~~ V roku 1955 absolvoval na pražskej [[FAMU]] štúdium dokumentárnej tvorby u profesora [[Karol Plicka\|Karola Plicku]]. Hneď po skončení štúdia začal pôsobiť spočiatku ako dramaturg, neskôr ako režisér a scenárista. Stredobodom ~~záujmu~~jeho ~~Martina Slivku~~záujmu bola predovšetkým etnografia a [[ľudová kultúra]], čo sa odrazilo nielen v jeho filmovej tvorbe. Aj preto sa rozhodol na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity študovať odbor etnografie a [[folkloristika\|folkloristiky]], ktorý úspešne absolvoval v roku 1963. Od roku 1967 ~~pôsobí~~pôsobil v [[Štúdio krátkych filmov v Bratislave\|Štúdiu krátkych filmov v Bratislave]] ako režisér, kde nakrútil množstvo významných dokumentov. Od roku 1977 začal učiť na odbore dokumentaristiky na [[VŠMU]] a tu sa v roku 1990 stal aj ~~dekanom~~[[dekan]]om Filmovej a televíznej fakulty. Autorsky sa podieľal na vyše 140 filmoch. Za svoju filmovú tvorbu získal množstvo ocenení. ==~~Martin~~= ~~Slivka ako režisér~~Režisér etnografických dokumentov === Martin Slivka sa stal priekopníkom etnografickej línie slovenského dokumentu. V jeho tvorbe možno cítiť ~~výraznú~~výrazné ~~väzbu s~~ovplyvnenie Karolom Plickom, avšak Slivka je tvorcom využívajúcim moderný jazyk. Za svoju filmovú tvorbu získal množstvo ocenení. Po absolvovaní štúdia na FAMU začal pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe a v Štúdiu krátkych filmov. V roku 1960 nakrútil spolu s Karolom Skřipským dokument Pieseň farieb a tvarov. V tomto diele Slivka nadviazal na tvorbu Karola Plicku. Nasledujúci rok nakrútil Slivka spoločne s Miloslavom Kubíkom dokument Cesta k dnešku, ktorý sa zameriava na dejiny slovenského robotníckeho hnutia. Jeho samostatný debut Voda a práca z roku 1963 slávil úspech na Medzinárodnom krátkometrážnom filmovom festivale v Krakove, kde získal významné ocenenie Zlatý drak. Tento bezkomentárový dokument sa opiera prevažne o hudbu a obraz. Hudbou sú tu ruchy a prirodzené zvuky, ktoré dotvárajú obraz. Témou sa stali technické pamiatky, ktoré na prácu využívajú vodu, napríklad mlyny. O nakrútenie výnimočných obrazov sa postaral kameraman Jozef Grussmann a o hudbu Ilja Zeljenka. ▼ V Bulharsku, v bližšie neurčenom kraji, nakrútil v roku 1968 dokument Odchádza človek. Pre režiséra nebolo dôležité, aké kroje ľudia nosia a akým jazykom rozprávajú, ale ich očakávania od života vnímanie smrti. Film je o jednom pohrebe, o zvykoch sprevádzajúcich pochovávanie v bulharskej dedine a o vzťahu človeka k smrti.▼ V šesťdesiatych rokoch nakrútil celý rad etnografických dokumentov, napríklad Metamorfóza vlákna (1968), Človek a hra (1968), Deti a hudba (1969), Fašiangy (1969). ▼ V duchu etnografie zostáva ešte rozsiahly televízny projekt Ľudová kultúra na Slovensku (1972).▼ Po absolvovaní štúdia na FAMU začal pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe a v Štúdiu krátkych filmov. V roku 1960 nakrútil spolu s Karolom Skřipským dokument ''[[Pieseň farieb a tvarov]]''. V tomto diele nadviazal na tvorbu Karola Plicku. Nasledujúci rok nakrútil spoločne s Miloslavom Kubíkom dokument ''[[Cesta k dnešku]]'', ktorý sa zameriava na dejiny slovenského robotníckeho hnutia. ==Martin Slivka ako režisér dokumentov o umení==▼ V sedemdesiatych rokoch v jeho tvorbe etnografická línia ustupuje a sústreďuje sa na dokumenty o umelcoch. ▼ V roku 1967 nakrútil pre televíziu Etudy o človeku zo slovenskej gotiky - tu sa zaoberal históriou stredovekých sôch.▼ Medzi najvýraznejšie dokumenty o významných slovenských umelcoch patrí Ľudovít Fulla (1972), ku ktorému úvodný komentár napísal básnik Milan Rúfus alebo Spomienka na maliara (1976), ktorý rozpráva o živote a diele maliara Ernesta Špitza. Komentár k nemu opäť napísal Milan Rúfus. ▼ ▲Jeho samostatný debut ''[[Voda a práca]]'' z roku 1963 ~~slávil úspech~~získal na Medzinárodnom krátkometrážnom filmovom festivale v ~~Krakove, kde získal významné~~[[Krakov]]e ocenenie Zlatý drak. Tento bezkomentárový dokument sa opiera prevažne o hudbu a obraz. Hudbou sú tu ruchy a prirodzené zvuky, ktoré dotvárajú obraz. Témou sa stali technické pamiatky, ktoré na prácu využívajú vodu, napríklad mlyny. OKameramanom ~~nakrútenie výnimočných obrazov sa postaral kameraman~~bol Jozef Grussmann a oautorom ~~hudbu~~hudby [[Ilja Zeljenka]]. V roku 1990 realizoval Martin Slivka rozsiahly dokumentárny cyklus Deti vetra. Tento trinásťdielny seriál sa sústreďuje na život, kultúru, zvyky a históriu Rómov v rôznych európskych krajinách. ▼ ▲V [[Bulharsko\|Bulharsku]], v bližšie neurčenom kraji, nakrútil v roku 1968 dokument ''[[Odchádza človek]]''. Pre režiséra nebolo dôležité, aké kroje ľudia nosia a akým jazykom rozprávajú, ale ich očakávania od života a vnímanie smrti. Film je o jednom pohrebe, o zvykoch sprevádzajúcich pochovávanie v bulharskej dedine a o vzťahu človeka k smrti. ~~==Martin Slivka ako vedec==~~ Popri filmovaní sa Slivka venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Výrazne prispel aj k histórii ľudového divadla a etnografie, napísal niekoľko diel a štúdií. Svoje vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii Slovenské ľudové divadlo, ktorá vyšla v roku 2002. Napísal aj učebnicu o slovenskom ľudovom divadle. Taktiež je autorom knihy Karol Plicka – Básnik obrazu, ktorá detailne približuje tvorbu tohto významného umelca či diela Pavol Socháň (1985).▼ ▲V šesťdesiatych rokoch nakrútil celý rad etnografických dokumentov, napríklad ''[[Metamorfóza vlákna]]'' (1968), ''[[Človek a hra]]'' (1968), ''[[Deti a hudba]]'' (1969), ''[[Fašiangy (dokumentárny film)\|Fašiangy]]'' (1969). Bol jedným zo zakladateľov filmového festivalu Etnofilm vo Valašskom múzeu v prírode v Rožnove pod Radhoštěm v Čechách. Taktiež je spoluzakladateľom festivalu Etnofilm Čadca, ktorý funguje od roku 1980.▼ ▲V duchu etnografie zostáva ešte rozsiahly televízny projekt ''[[Ľudová kultúra na Slovensku]]'' (1972). ▲==~~Martin~~= ~~Slivka ako režisér~~Režisér dokumentov o umení === ▲V sedemdesiatych rokoch v ~~jeho~~ tvorbe Martina Slivku etnografická línia ustupuje a sústreďuje sa na dokumenty o umelcoch. ▲V roku 1967 nakrútil pre televíziu ''[[Etudy o človeku zo slovenskej gotiky]]'' - tu sa zaoberal históriou stredovekých sôch. ▲Medzi najvýraznejšie dokumenty o významných slovenských umelcoch patrí ''[[Ľudovít Fulla (dokumentárny film)\|Ľudovít Fulla]]'' (1972), ku ktorému úvodný komentár napísal básnik [[Milan Rúfus]], alebo ''[[Spomienka na maliara]]'' (1976), ktorý rozpráva o živote a diele maliara [[Ernest Špitz\|Ernesta Špitza]]. Komentár k nemu opäť napísal Milan Rúfus. ▲V roku 1990 realizoval Martin Slivka rozsiahly dokumentárny cyklus ''[[Deti vetra]]''. Tento ~~trinásťdielny~~13-dielny seriál sa sústreďuje na život, kultúru, zvyky a históriu ~~Rómov~~[[Róm]]ov v rôznych európskych krajinách. === Vedecká práca === ▲Popri filmovaní sa Slivka venoval aj výskumu ľudovej kultúry a folklóru. Výrazne prispel aj k histórii ľudového divadla a etnografie, napísal niekoľko diel a štúdií. Svoje vedomosti z oblasti ľudového divadla zhrnul v publikácii ''[[Slovenské ľudové divadlo]]'', ktorá vyšla v roku 2002. Napísal aj učebnicu o slovenskom ľudovom divadle. Taktiež je autorom knihy ''[[Karol Plicka – Básnik obrazu]]'', ktorá detailne približuje tvorbu tohto významného umelca, čia diela ''[[Pavol Socháň (kniha)\|Pavol Socháň]]'' (1985). ▲Bol jedným zo zakladateľov filmového festivalu [[Etnofilm]] vo Valašskom múzeu v prírode v [[Rožnov pod Radhoštěm\|Rožnove pod Radhoštěm]] v Čechách. Taktiež je spoluzakladateľom festivalu [[Etnofilm Čadca]], ktorý funguje od roku 1980. ==Tvorba o Martinovi Slivkovi== Život a dielo Martina Slivku zachytil [[Martin Šulík]] vo svojom dokumente z roku 2007 ''Martin Slivka – „...muž, ktorý sadil stromy“''. Film obsahuje okrem iného aj výpovede Slivkovej rodiny, priateľov a kolegov. Šulík sa snažil poukázať nielen na jeho bohatú tvorbu a jej prínos, ale aj na osobnosť Martina Slivku. V roku 2009 vyšla o Martinovi Slivkovi kniha ''[[Ostáva človek – Martin Slivka]]'', ktorej autormi sú Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica. ==Zdroje== #* Macek, V. –, Paštéková, J.: ''Dejiny slovenskej kinematografie.'', Martin: Osveta, 1997. ISBN 80-217-0400-4. *{{Citácia elektronického dokumentu # http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58856▼ \| priezvisko = Remiášová \| meno = M. \| odkaz na autora = \| titul = Martin Slivka ▲# \| url = http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58856 \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 27.3.2012 \| vydavateľ = Občianske združenie Osobnosti.sk \| miesto = \| jazyk = }} [[Kategória:Narodenia v 1929]]

Martin Slivka: Rozdiel medzi revíziami