Ludwig Mies van der Rohe: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 217.12.62.98 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od PiRSquared17 |
|||
Riadok 3:
== Architektúra ==
Prvé základy pre svoje neskoršie remeselnícke nadanie a budúce povolanie získal od otca, ktorý
vlastnil kamenársku dielňu. V rokoch [[1897]] až [[1900]] navštevoval cirkevnú školu. V roku [[1905]] sa presťahoval do [[Berlín]]a, kde sa zamestnal u architekta a nábytkového dizajnéra [[Bruno Paul|Bruna Paula]].
Prvú stavbu navrhol ako 21-ročný architekt na voľnej nohe v roku [[1907]]. Bol to drevený dom v štýle [[18. storočie|18. storočia]], ovplyvnený anglickou architektúrou. Od roku [[1908]] do roku [[1912]] spolupracoval s [[Peter Beherns|Petrom Behernsom]]. Venoval sa štúdiu architektúry Friedricha Schinkela a Franka Lloyda Wrighta. V rokoch [[1911]] až [[1912]] pracoval na projekte Nemeckej ambasády v [[St. Petersburg]]u a na návrhu rodinného domu pre manželov Kröllerovcov v [[Haag]]u.
Vlastný ateliér si založil už v roku 1912. Vo svojich prvých dielach sa zasadzoval o radikálnejšiu spätosť architektúry s technikou. V spolupráci s [[Hans Richter|Hansom Richterom]], [[Werner Graef|Wernerom Graefom]] a [[El Lissitzky|El Lissitzkým]] vydával revue G. (Gestaltung). Zastával [[industrializácia|industrializáciu]] všetkých oblastí architektúry.
Po skončení [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]], v roku [[1918]], vstúpil do Novembergruppe, kde slúžil ako riaditeľ architektonických výstav. Po čase sa stal členom Zehner Ring. V roku [[1926]] bol zvolený za 1. predsedu Deutscher Werkbundu.
Roku [[1921]] sa uskutočnila súťaž, ktorej cieľom bolo navrhnúť mrakodrap v [[Berlín]]e. O Miesov návrh však nebol záujem a tak stavba zostala vo fáze estetickej štúdie bez akéhokoľvek využitia. Budova sa vyznačovala jednoduchosťou a sklenenou fasádou a určovala vývoj architektúry mrakodrapov v [[40. roky 20. storočia|40-tych]] a [[50. roky 20. storočia|50-tych rokoch]].
V roku [[1921]] sa rozviedol a zmenil si meno pridaním holandského „van der“ a rodného priezviska jeho matky „Rohe“. Roku [[1927]] sa stal riaditeľom expozícií Werkbund Exposition. Šestnásť svetovo-známych architektov z celého sveta prezentovalo návrhy 320 moderných domov. Architekti pri tvorbe využívali poznatky z [[psychológia|psychológie]] a [[sociológia|sociológie]]. Použité boli moderné materiály, hlavne [[betón]] a [[sklo]]. Bol to prvý projekt v ktorom boli použité ploché strechy a kubické hmoty.
V roku [[1928]] mu bola ako riaditeľovi nemeckej sekcie výstavy v Barcelone pridelená úloha navrhnúť Nemecký pavilón. Budova slúžila ako informačné centrum a nocľaháreň. Stavba bola v roku [[1930]] zničená a v [[80. roky 20. storočia|80 rokoch 20. storočia]] bola znovu postavená aby slúžila ako vzor modernej architektúry. Významné boli použité materiály a otvorená dispozícia ktorá prepájala exteriér s interiérom. Prepojenie vyplývalo z nutnosti zaistiť plynulý pohyb návštevníkov na výstave. Súčasne s týmto projektom navrhol aj [[Vila Tugendhat|vilu Tugendhat]] v [[Brno|Brne]]. Navrhol ju pre manželov Gretu a Fritza Tugendhatových. V návrhu využíval, podobne ako vo výstavnom pavilóne v Barcelone, veľké zasklené plochy a veľké plynúce priestory len náznakovo prepojené. Podobné sú aj použité materiály. Použitý bol [[travertín]], [[ónyx]], [[makarský eben]], [[oceľ]] a [[sklo]]. Tieto stavby patria k vrcholom medzivojnovej architektúry a mali enormný vplyv na vývoj architektúry v nasledujúcich obdobiach.
V tomto období súčasne navrhol aj napríklad projekt domu pre Emila Nolda, dom na berlínskej výstave, alebo projekt domu Herberta Gericka, avšak spomínané stavby neboli veľmi známe. V rokoch [[1930]] – [[1933]] riadil berlínsku umeleckú školu [[Bauhaus]], pre ktorý vypracoval aj niekoľko návrhov.
V roku [[1938]] vzhľadom na politickú situáciu v [[Nemecko|Nemecku]] emigroval do [[Spojené štáty americké|Spojených štátov amerických]]. Ešte v tom istom roku sa stal riaditeľom oddelenia pre architektúru na Armour Institute, neskôr Illinois Institute of Technology v [[Chicago|Chicagu]], pre ktorý navrhol areál a viacero stavieb.
Hlavným znakom jeho prác bol v USA oceľový skelet v pravidelnom pôdorysnom module. V takomto module postavil víkendový dom Edith Farnswortovej, ktorý poňal ako otvorený pavilón. Ďalšími stavbami, ktoré využívali novú skeletovú konštrukciu boli budova Fakulty Crown Hall pre I.I.T, pri ktorej využil myšlienku veľkého spoločného priestoru pod stropom zaveseným na rámoch, obytné budovy v [[Lake Shore Drive]] v Chicagu a mrakodrap [[Seagram Building]] v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Jeho poslednou stavbou bola Národná galéria v rodnom Berlíne. Zomrel roku [[1969]] v Chicagu.
== Dizajn ==
| |||