Verzia z 23:59, 28. marec 2012 upraviť Matchenco (diskusia \| príspevky) 108 editací Uprava odkazovej sekcie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:57, 29. marec 2012 upraviť vrátiť Matchenco (diskusia \| príspevky) 108 editací Oporava chyb v texte Ďalšia úprava →
Riadok 7: <!-- * Image * --> \| image = Kezmarok11.jpg \| image_caption = [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)\|Nový evanjelický kostol]], v pozadí [[Vysoké [[Tatry]] <!-- * Symbols * --> \| flag = Riadok 52: <!-- * Population * --> \| population = 17 241 \| population_date = [[2001]] \| population_density = ~~694.3~~705 <!-- * History & management * --> \| established = 1251 Riadok 63: \| whs_name = [[Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát\|Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area]] \| whs_type = kultúrna \| whs_year = [[2008]] \| whs_danger = \| whs_number = 1273 Riadok 121: * Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, [[Repka olejná\|repky olejnej]], trávnaté porasty, záhrady * Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny * Lesné a vodné hospodárstvo: {{ha\|532\|m}}, :z toho {{ha\|448\|m}} lesy hospodárske a {{ha\|84\|m}} lesy osobitného určenia. Využívajú sa na ťažbu dreva, rekreáciu. * Zdroj pitnej vody: potok Biela voda, vodojem Suchá hora, studne, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu Riadok 127: Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Dr. D. Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Gen. Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, J. Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, P.J.Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Teheľňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Záhradná, Zochova * a== ~~iní~~Obyvateľstvo<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440703&lstObec=523585</ref> ==▼ ~~== Obyvateľstvo ==~~ [[File:Kezmarok2.jpg\|thumb\|right\|Radnica na Hlavnom námestí]] * Počet obyvateľov: 17 241 ([[2001]]) * Muži: 8324, Ženy: 8917 * ~~Roky~~Vekové rozloženie: 12 - 25 = 4061, 25 - 40 = 3964, 40 a viac = 6730 * Hustota: 705 obyvateľov na {{km2\|1}} * Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie * Podľa zamestnania: Priemysel a výroba = 38 %, Obchod a služby = 28 %, Administratíva, banky = 9 %, Školy = 8 %, Zdravotníctvo = 4 % '''Národnostné zloženie obyvateľstva''' podľa sčítania ľudu z roku [[2001]]: * Slováci 95,21% * Rómovia 1,59% * Česi 0,83% * Nemci 0,43% * a iní '''Náboženské zloženie obyvateľstva''' podľa sčítania ľudu z roku [[2001]]: * [[Latinská cirkev\|rímskokatolíci]] 77,50% * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)\|evanjelici a.v.]] 4,82% * [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku\|gréckokatolíci]] 2,63% * [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku\|pravoslávni]] 0,40% * iní ▲* a iní<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440703&lstObec=523585</ref> == Dejiny == [[File:Kézsmárk-ill2.jpg\|thumb\|right\|[[Vysoké [[Tatry]] v pozadí [[Kežmarský zámok\|Kežmarského hradu]]]] Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád - slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta však bolo osídlené už v [[kamenná doba\|kamennej dobe]]. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. storočia. Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku [[1251]] v darovacej listine kráľa [[Belo IV.\|Bela IV.]]. Mesto získalo mestské výsady v roku [[1269]] a v roku [[1380]] sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá - napr. právo dvoch výročných trhov ([[1419]]), sporné právo skladu ([[1435]]), právo meča ([[1438]]) a právo používať erb ([[1463]]). Podoba mestkého erbu sa dodnes nezmenila. Súčasťou histórie mesta boli časté boje - v Kežmarskom chotári sa odohralo ~~celkove~~celkovo trinásť vojen - jedna vyše storočná s blízkou [[Levoča\|Levočou]] o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj [[Protihabsburské stavovské povstania\|protihabsburské povstania]] Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka [[Imrich Tököli\|Imricha Thökölyho]], kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny. Kežmarok zohrával dôležitú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní [[Tatry\|Vysokých Tatier]]. Prvý známy výlet do ~~tatier~~slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani [[Beata Laska]] (v roku [[1565)]]. Vedecký prístup pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci [[David Frölich]] a [[Juraj Buchholz]] (17. storočie). Z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku [[1881]] vznikla tatranská osada [[Dolný Smokovec]] a v roku [[1888]] vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne osada [[Kežmarské Žľaby]]. Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v [[Tatry\|Tatrách]], predovšetkým tie, ležiace na mestských pozemkoch - [[Kežmarský štít]], rieka [[Kežmarská Biela voda]], [[Chata pri Zelenom plese\|Kežmarské zelené pleso]], [[Dolina Bielych plies\|Kežmarská chata]] (bývalá vysokohorská chata stojaca pri [[Dolina Bielych plies\|Veľkom Bielom plese]], ktorá vyhorela v 70. rokoch 20. storočia~~). Názov Kežmarku nesie aj [[Kežmarské námestie\|námestie v bratislavskej Petržalke]] a jedna z ulíc v centre Budapešti (Késmárk utca~~). Názov Kežmarku nesie aj [[Kežmarské námestie\|námestie v bratislavskej Petržalke]] a jedna z ulíc v centre Budapešti (Késmárk utca). Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich Orient so severom [[Európa\|Európy]], v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. - 19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev - [[cech]]ov. Väčší počet cechov na území Slovenska bol už len v meste [[Košice]]. Po celej Európe preslávili Kežmarok [[farbiar]]i, [[stolár]]i, [[tkáč]]i, [[súkenník\|súkenníci]], [[ihlár]]i a [[zlatník\|zlatníci]]. Úpadok nastal na konci 19. storočia, kedy mesto obišla trať [[Košicko-bohumínska železnica\|Košicko-bohumínskej železnice]] a v polovici 20. storočia, kedy komunistický režim pričlenil [[Kežmarok (okres)\|okres Kežmarok]] pod správu dovtedy nevýznamného [[Poprad\|Popradu]]. Od roku 1996 je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice sa oproti pôvodným zmenili - súčasťou [[okres\|okresu]] už nie sú [[Vysoké Tatry]].▼ ▲Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich [[Orient]] so severom [[Európa\|Európy]], v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. -– 19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev - [[cech]]ov. Väčší počet ~~cechov~~[[cech]]ov na území Slovenska bol už len v meste [[Košice]]. Po celej [[Európa\|Európe]] preslávili Kežmarok [[farbiar]]i, [[stolár]]i, [[tkáč]]i, [[súkenník\|súkenníci]], [[ihlár]]i a [[zlatník\|zlatníci]]. Úpadok nastal na konci 19. storočia, kedy mesto obišla trať [[Košicko-bohumínska železnica\|Košicko-bohumínskej železnice]] a v polovici 20. storočia, kedy komunistický režim pričlenil [[Kežmarok (okres)\|okres Kežmarok]] pod správu dovtedy nevýznamného [[Poprad\|Popradu]]. Od roku 1996 je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice sa oproti pôvodným zmenili - súčasťou [[okres\|okresu]] už nie sú [[Tatry\|Vysoké Tatry]]. === Názov mesta === Řádek 167 ⟶ 169: === Pôvodné názvy mesta === Caseoforum ([[1361]]), Forum Casaeorum ([[1307]]), Forum Caseonum ([[1301]]), Forum Caseorum ([[1329]]), Kasmark ([[1269]]), Kazmarc villa ([[1270]]), Kaymarc ([[1270]]), Kayssmark ([[1288]]), Käszmark ([[1269]]), Kesemark ([[1369]]), Kesmarck ([[1392]]), Kesmarco ([[1338]]), Kesmarg ([[1294]]), Kesmark ([[1269]], [[1270]], [[1294]]), Kezmarc ([[1329]], [[1330]]), Kezmark ([[1294]]), Keysmarch ([[1272]]), Keyssmarkh ([[1269]]), Késmark ([[1288]]), Kismark ([[1294]]), Kissmark ([[1294]]), Kiszmark ([[1293]]), Kümark ([[1294]]) == Kultúra a zaujímavosti == Množstvo kultúrno - historických pamiatok a priaznivé prírodné podmienky poskytujú dobrý základ pre rozvoj cestovného ruchu. V Kežmarku je možnosť ubytovania v hoteloch a viacerých penziónoch. === Pamiatky === [[File:Dreveny kostol, Kezmarok.jpg\|thumb\|right\|[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)\|Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice]]]] V roku [[1950]] bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za [[mestská pamiatková rezervácia\|mestskú pamiatkovú rezerváciu]], ktorých je na Slovensku 18. Drevený evanjelický [[artikulárny kostol]] a Evanjelické lýceum (s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe) sa stali v roku [[1985]] [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky\|národným kultúrnymi pamiatkami]]. Medzi najvýznamnejšie pamiatky Kežmarku patria: * Evanjelické lýceum s historickou knižnicou (18. storočie) * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)\|Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice]] (17. storočie), od [[7. júl]]a [[2008]] ~~pamiatka~~zapísaný do [[Lokality Svetového dedičstva v Európe\|Zoznamu svetového ~~kultúrneho~~klutúrneho a prírodného dedičstva UNESCO]] * [[Nový evanjelický [[kostol]] (Kežmarok)\|Nový evanjelický kostol]] s mauzóleom [[Imrich Thököly\|Imricha Thökölyho]] (19. storočie) * Rímskokatolícky kostol [[Bazilika Povýšenia svätého Kríža\|Bazilika ~~minor~~Povýšenia ~~sv.~~svätého Kríža]] ([[1444- – 1498]]) * [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)\|Kostol Navštívenia Panny Márie]], bývalý kostol rehole paulínov ([[1747-]] – [[1772]]) * [[Kežmarský zámok\|Neskorogotický mestský hrad]] a mestské opevnenie (15. storočie) * Mestská radnica (postavená v roku [[1461]], prestavaná v roku [[1799]]) * Reduta (17. storočie) * Železničná stanica postavená v [[secesia\|secesnom]] štýle ([[1914]]) === Sakrálna architektúra === [[File:Basilica of the Exaltation of the Holy Cross, Kežmarok1.JPG\|thumb\|right\|[[Bazilika Povýšenia svätého Kríža\|Bazilika minor sv. Kríža]]]] Vyše sedem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje každý stavebný štýl. Okrem [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)\|dreveného evanjelického artikulárneho Kostola Najsvätejšej Trojice]] stojí za povšimnutie aj neskorogotická [[Bazilika Povýšenia svätého Kríža\|~~bazilika~~Bazilika Povýšenia ~~sv.~~svätého Kríža]], z roku [[1498]], ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na [[Spiš (región)\|Spiši]]. Pred bazilikou je samostatne stojaca zvonica, ktorá bola v minulosti vyzdobená zlatom. Dnes je považovaná za najstaršiu renesančnú zvonicu na [[Slovensko\|Slovensku]]. Nachádza sa tu tiež [[Rímskokatolícka cirkev\|rímskokatolícky]] [[~~kostol]]~~Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)\|Kostol Navštívenia Panny Márie]] z roku [[1772]] a tiež kaplnky Božského Spasiteľa, sv. Jána Nepomuckého a [[kaplnka]] sv. Kríža. V priestoroch [[Kežmarský zámok\|Kežmarského hradu]] sa nachádza baroková kaplnka. K novším sakrálnym stavbám patrí [[kláštor]] redemptoristiek, ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku [[2005]]. === Knižnice === [[File:Kezmarske lyceum.jpg\|thumb\|right\|Kežmarské lýceum]] [[File:Lycealna kniznica, Kezmarok 2.jpg\|thumb\|right\|Lyceálna knižnica]] * ''Lyceálna knižnica'' je historickou knižnicou evanjelickej cirkvi, má vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku. Je to jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe. * ''Mestská knižnica Kežmarok'' sídli v budove ~~Reduty~~[[reduta\|reduty]] a nachádza sa v nej ~~odhadom~~približne 50 000 zväzkov kníh. Vznikla v roku [[1945]], ako knižnica spolku Katolícky kruh, v roku [[1952]] sa stala okresnou knižnicou a od roku [[1953]] je mestskou knižnicou. Knižnica má bohatý výber beletrie aj náučnej literatúry. === Kultúrne podujatia === V roku [[1991]] bola obnovená tradícia výročných trhov. ~~V lete~~Kežmarok sa ~~koná~~v ~~najväčsí~~lete ~~európsky~~stáva ~~festival~~dejiskom najväčšieho festivalu ľudových remesiel v Európe [[Európske ľudové remeslo\|EĽRO]] a v zime sa na Hlavnom námestí konajú [[Vianoce\|~~Vianočný~~Vianočné ~~trh~~trhy]]. V ~~Kežmarku~~júni sa v uliciach a v mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. V meste pôsobí folklórny súbor Magura s viac ako 50 -ročnou tradíciou a detské folklórne súbory ~~Goralik~~Maguráčik a ~~Maguráčik~~Goralik. === Šport === ~~Turisti~~Kežmarok ~~majú~~vďaka ~~možnosť~~svojej ~~absolvovať~~jedinečnej polohe ponúka veľa možností na výlety vdo ~~okolí~~prírody. ~~Kežmarku,~~Turisti voobľubujú predovšetkým túry do [[Tatry\|Vysokých ~~Tatrách~~Tatier]], [[Levočské vrchy\|Levočských ~~vrchoch~~vrchov]], [[Pieniny\|~~Pieninách~~Pienin]] a v [[Slovenský raj\|~~Slovenskom~~Slovenského ~~raji~~raja]]. V letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty, v zime je možné lyžovať na dvoch zjazdovkách. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník v 7,3 km vzdialenej [[Spišská Belá\|Spišskej Belej]]. Na území mesta Kežmarok sa nachádza futbalový štadión, hokejový štadión s kapacitou 3500 miest a športová hala. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a mestský maratón. Kežmarok je domovom volejbalových a hokejbalových extraligových družstiev. == Významné osobnosti == Řádek 213 ⟶ 215: * [[Ľuboš Bartečko]] - hokejista * [[Richard Jasovský]] - hokejista * [[Jana Gantnerová]] - majsterka Slovenska v obrovskom slalome ([[2005]]), a reprezentantka slovenského lyžovania na [[Zimné olympijské hry 2006\|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e * [[Martin Legutký]] - nepočujúci zjazdový lyžiar v kategórii telesne postihnutých * [[Vladimír Krajňák]] - reprezentant československého lyžovania na Zimných olympijských hrách [[1956]] v [[Cortina ď Ampezzo]] * [[Zuzana Hagarová]] - šachistka * [[Adela Pitoňáková]] - šachistka Řádek 237 ⟶ 240: == Kežmarok na fotografiách == <gallery> Image:Mesto Kezmarok, Vysoke Tatry.jpg\|Letecký pohľad na Kežmarok a [[Vysoké [[Tatry]] Image:Hlavne namestie, Kezmarok.jpg\|Pohľad z radničnej veže smerom na [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)\|Nový evanjelický kostol]] Image:Ulica, Kezmarok.jpg\|Časť Hlavného námestia pri pohľade z veže radnice Řádek 245 ⟶ 248: Image:Dreveny artikularny evanjelicky kostol Kezmarok.jpg\|[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)\|Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice]] Image:Novy evanjelicky kostol, Kezmarok.jpg\|[[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)\|Nový evanjelický kostol]] Image:Bazilika sv. Kriza, Kezmarok.jpg\|[[Bazilika Povýšenia svätého Kríža\|Bazilika ~~minor~~Povýšenia ~~sv.~~svätého Kríža]] Image:Kežmarok.jpg‎\|Vstupná veža [[Kežmarský zámok\|Kežmarského hradu]] Image:Hradne namestie, Kezmarok.jpg\|Hradné námestie Image:Kezmarsky hrad.jpg\|Park za [[Kežmarský zámok\|Kežmarským hradom]] Image:Kesmarkivarcivertanlegi2.jpg\|Letecký pohľad na [[Kežmarský zámok\|Kežmarský hrad]] a Hradné námestie Image:Kežmarok-railway station.jpg\|[[Secesia\|Secesná]] budova železničnej stanice Image:Stara radnica, Kezmarok.jpg\|Historická fotografia - Radnica Image:Radnica (stara), Kezmarok.jpg\|\|Historická fotografia - Hlavné námestie Image:Hlavne namestie (stara), Kezmarok.jpg\|Historická fotografia - Domy na Hlavnom námestí Image:Gymnazium, Kezmarok.jpg\|Historická fotografia - Nádvorie ~~gymnázia~~dnešného [[gymnázium\|Gymnázia]] [[Pavol Országh Hviezdoslav\|P.O. Hviezdoslava]] Image:Cervena skola, Kezmarok.jpg\|Historická fotografia - Červená škola Image:Hrad namestie (stara), Kezmarok.jpg\|Historická fotografia - Hradné námestie Image:Hrad (stara), Kezmarok.jpg\|Historická fotografia - [[Kežmarský zámok\|Kežmarský hrad]] Image:Bazilika (stara), Kezmarok.jpg\|Historická fotografia - [[Bazilika Povýšenia svätého Kríža\|Bazilika ~~minor~~Povýšenia ~~sv.~~svätého Kríža]] so zvonicou Image:Kezmarok a Tatry.jpg\|Historická fotografia - Kežmarok a Vysoké [[Tatry]] Image:Stary Kezmarok.jpg\|Historická fotografia - Pohľad na mesto z Hradného vrchu </gallery> Řádek 277 ⟶ 280: * [http://www.kezmarok.sk Oficiálna stránka mesta Kežmarok] * [http://www.kezmarok.com Múzeum v Kežmarku] * [http://ktv.kezmarok.sk Kežmarská televízia] * [http://www.kezmarok.net Neoficiálna stránka mesta Kežmarok] * [http://www.kezmarok.org Neoficiálna stránka mesta Kežmarok]

Kežmarok: Rozdiel medzi revíziami