Verzia z 02:33, 29. marec 2012 upraviť Matchenco (diskusia \| príspevky) 108 editací →‎Hospodárstvo a infraštruktúra: Oprava odkazu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 02:38, 29. marec 2012 upraviť vrátiť Matchenco (diskusia \| príspevky) 108 editací →‎Dejiny: Pouzite synonymum Ďalšia úprava →
Riadok 158: Súčasťou histórie mesta boli časté boje - v Kežmarskom chotári sa odohralo celkovo trinásť vojen - jedna vyše storočná s blízkou [[Levoča\|Levočou]] o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj [[Protihabsburské stavovské povstania\|protihabsburské povstania]] Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka [[Imrich Tököli\|Imricha Thökölyho]], kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny. Kežmarok zohrával ~~dôležitú~~zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní [[Tatry\|Vysokých Tatier]]. Prvý známy výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani [[Beata Laska]] v roku [[1565]]. Vedecký prístup pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci [[David Frölich]], [[Juraj Buchholz]] (17. storočie) a [[Kristián Genersich]] (18. storočie). Z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku [[1881]] vznikla tatranská osada [[Dolný Smokovec]] a v roku [[1888]] vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne osada [[Kežmarské Žľaby]]. Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v [[Tatry\|Tatrách]], predovšetkým tie, ležiace na mestských pozemkoch - [[Kežmarský štít]], rieka [[Kežmarská Biela voda]], [[Chata pri Zelenom plese\|Kežmarské zelené pleso]], [[Dolina Bielych plies\|Kežmarská chata]] (bývalá vysokohorská chata stojaca pri [[Dolina Bielych plies\|Veľkom Bielom plese]], ktorá vyhorela v 70. rokoch 20. storočia). Názov Kežmarku nesie aj [[Kežmarské námestie\|námestie v bratislavskej Petržalke]] a jedna z ulíc v centre Budapešti (Késmárk utca).

Kežmarok: Rozdiel medzi revíziami