Šápúr I.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
YurikBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: gl:Shapur I
Juloml (diskusia | príspevky)
Riadok 14:
Kráľovi sa pomerne rýchlo podarilo vyhnať z Arménie kráľa [[Tiridates II.|Tiridata II.]] (asi v roku [[252]]) a namiesto neho dosadiť na tamojší trón svojho syna [[Hormizd I.|Hormizda Ardašíra]]. Potom jeho vojsko napadlo Rímsku ríšu priamo, porazilo pri Barbalisse v ohybe Eufratu cisárske légie a vpadlo do Sýrie. Vo svojom nápise na Ka‘ba-je Zardošt hovorí Šápúr o 37 mestách, ktoré „vypálil, spustošil a vyplienil“. Počet zajatcov bol vysoký, mnoho z nich [[kresťan]]skej viery, ale podstatnejšie pre Šápúra bolo, že získal nových odborníkov pre svoje stavebné a technické projekty.
 
Najslávnejšiu vojenskú výpravu proti Rímskej ríši však mal ešte pred sebou. V roku [[260]] sa Šápúrove vojská stretli pri [[Şanlıurfa|Edessy]] s jednotkami cisára [[ValerianusValerián (cisár)|Valeriana]] a Peržanom pritom padol do rúk samotný cisár aj s [[prefekt pretoriánov|prefektom pretoriánov]] a veľkou časťou dôstojníckeho zboru. Spolu s inými zajatcami boli deportovaní do dnešních provincií Fárs a Chúzistán, kde podľa kronikára [[Tabarí]]ho museli pracovať na stavbe priehrady blízko [[Šúštar]]u (tej sa potom vravelo „cisárska priehrada“). Svoj triumf nechal Šápúr I. znázorniť na skalných reliéfoch v Bíšápúre, [[Nakš-i Rustam]]u a Darábe.
 
== Záver vlády ==