František Kazinczy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: en:Ferenc Kazinczy
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 10:
'''František Kazinci''' (* [[27. október]] [[1759]], [[Érsemjén]] – † [[23. august]] [[1831]], [[Széphalom]], dnes časť [[Nové Mesto pod Šiatrom|Nového Mesta pod Šiatrom]], maďarsky ''Kazinczy Ferenc'') bol [[Maďarsko|maďarský]] šľachtic a [[jazykovedec]]. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej [[maďarčina|maďarčiny]].
 
Pochádzal zo zemianskej rodiny. Študoval na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a na kalvínskom kolégiu v [[Sárospatak|Sárospataku]]. Právo študoval v [[Košice|Košiciach]], v [[Prešov]]e a v [[Budapešť|Pešti]]. Od roku 1784 bol členom [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskeho hnutia]]. V roku ho 1785 cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] vymenoval za inšpektora východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny. ZaS týmto účelomcieľom v roku 1788 založil so svojimi druhmi [[Dávid Baróty-Sabó|Davidom Barótim Sabóom]] a Jánom Bačánim v Košiciach ''Košickú maďarskú spoločnosť'' (Kassai Magyar Társaság). V rokoch 1788-1792 tu vydávali prvý maďarský literárny časopis ''Maďarské múzeum'' (Magyar Múzeum). Z Košíc je známy aj jeho preklad Hamleta. V rokoch 1790-1791 vydával v Košiciach vlastný slobodomurársky časopis ''Orpheus''.
 
V roku 1791 ho prepustili zo štátnej správy kvôli kalvínskemu vierovyznaniu. Odcestoval do Viedne, kde sa pridal k uhorskému jakobínskemu hnutiu vedeného [[Ignác Martinovič|Ignácom Martinovičom]]. V roku 1794 bol preto zatknutý a v roku 1795 odsúdený na trest smrti. Cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I.]] rozsudok zmenil na väzenie na neurčitú dobu. Väznili ho na [[Špilberk]]u, v [[Kufstein]]e a v [[Mukačevo|Mukačeve]]. V roku 1801 bol prepustený a usadil sa na zemplínskom statku Széphalom pri [[Nové Mesto pod Šiatrom|Novom Meste pod Šiartom]]. V rokoch 1814-1816 bol publikovaný súbor jeho diel a básní v deviatich zväzkoch a súbor jeho dopisovlistov v piatich zväzkoch. V roku 1828 sa stal zakladajúcim členom Uhorskej vedeckej spoločnosti (predchodkyne Akadémie vied) a prvým korešpondentom jej historickej sekcie. V roku 1831 zomrel na choleru.
 
== Zdroj ==