František Kazinczy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: en:Ferenc Kazinczy |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 10:
'''František Kazinci''' (* [[27. október]] [[1759]], [[Érsemjén]] – † [[23. august]] [[1831]], [[Széphalom]], dnes časť [[Nové Mesto pod Šiatrom|Nového Mesta pod Šiatrom]], maďarsky ''Kazinczy Ferenc'') bol [[Maďarsko|maďarský]] šľachtic a [[jazykovedec]]. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej [[maďarčina|maďarčiny]].
Pochádzal zo zemianskej rodiny. Študoval na evanjelickom lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a na kalvínskom kolégiu v [[Sárospatak|Sárospataku]]. Právo študoval v [[Košice|Košiciach]], v [[Prešov]]e a v [[Budapešť|Pešti]]. Od roku 1784 bol členom [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskeho hnutia]]. V roku ho 1785 cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] vymenoval za inšpektora východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny.
V roku 1791 ho prepustili zo štátnej správy kvôli kalvínskemu vierovyznaniu. Odcestoval do Viedne, kde sa pridal k uhorskému jakobínskemu hnutiu vedeného [[Ignác Martinovič|Ignácom Martinovičom]]. V roku 1794 bol preto zatknutý a v roku 1795 odsúdený na trest smrti. Cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František I.]] rozsudok zmenil na väzenie na neurčitú dobu. Väznili ho na [[Špilberk]]u, v [[Kufstein]]e a v [[Mukačevo|Mukačeve]]. V roku 1801 bol prepustený a usadil sa na zemplínskom statku Széphalom pri [[Nové Mesto pod Šiatrom|Novom Meste pod Šiartom]]. V rokoch 1814-1816 bol publikovaný súbor jeho diel a básní v deviatich zväzkoch a súbor jeho
== Zdroj ==
|