Japončina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Rod a číslo: ;llgfkfgkf |
d Verzia používateľa 213.81.161.44 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Thijs!bot |
||
Riadok 5:
[[Jazyk (lingvistika)|Jazyk]] používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v [[Japonsko|Japonsku]], ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je [[aglutinácia|aglutinujúci jazyk]] s prvkami [[flexia|flexie]]. Integrálnou súčasťou japončiny je [[keigo]] - systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter [[japonci|japonskej spoločnosti]]. Pomocou [[slovesné tvary|slovesných tvarov]] a špecifickej [[slovná zásoba|slovnej zásoby]] sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového [[akcent]]u, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v [[8. storočie|8. storočí]].
== Písmo ==
{{Hlavný článok|Japonské písmo}}
{{Hlavný článok|Prepis z japonského písma do latinky}}
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne - čínske [[ideogram|znakové]] [[písmo]] (po japonsky [[kandži]]) a dva [[sylabár]]y (slabičné abecedy) zvané [[hiragana]] a [[katakana]]. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo [[kandži]]. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou [[hiragana|hiragany]]. [[Katakana]] má funkciu našej ''kurzívy'' a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglikanizmy.
[[kandži|Kandži]] sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr.. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období [[Heian]] zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 - ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame [[kana]] (仮名).
[[Prepis z japonského písma do latinky|Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky ''rómadži'')]] sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.
Na zápis čísel sa používajú [[arabské číslice]], ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.
== Slovná zásoba ==
Řádek 10 ⟶ 22:
== Gramatika ==
=== Rod a číslo ===
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr.山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon ''-tači'', ''-tomo'', ''-ra'', ''-gata'' atď.
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou [[numeratív]]ov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nie len počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často krát nepravidelné.
:水をください。 Prosím si vodu.
:水を'''一杯'''ください。 Prosím si pohár vody.
:水を'''一本'''ください。 Prosím si fľašu vody.
{| class="wikitable" style="text-align:center; border-spacing:0px;border-collapse: collapse"
|+ Základné numeratívy
|-
|
! ľudia !! malé zvieratá !! veľké zvieratá
! width="150px" | podlhovasté cylindrické predmety !! poháre
|-
! Základný tvar
| hito・人 || hiki・匹 || tó・頭 || hon・本 || hai・杯
|-
! 1
| hitori・一人|| ippiki・一匹|| ittó・一頭|| ippon・一本 || ippai・一杯
|-
! 2
| futari・二人|| nihiki・二匹|| nitó・二頭|| nihon・二本|| nihai・二杯
|-
! 3
| sannin・三人|| sanbiki・三匹|| santó・三頭|| sanbon・三本|| sanbai・三杯
|-
! 4
| jonin・四人|| jonhiki・四匹|| jontó・四頭|| jonhon・四本|| jonhai・四杯
|-
! 5
| gonin・五人|| gohiki・五匹|| gotó・五頭|| gohon・五本|| gohai・五杯
|-
! 6
| rokunin || roppiki || rokutó || roppon || roppai
|-
! 7
| šičinin || šičihiki || šičitó || nanahon || nanahai
|-
! 8
| hačinin || happiki || hattó || happon || happai
|-
! 9
| kjúnin || kjúhiki || kjútó || kjúhon || kjúhai
|-
! 10
| džúnin || džuppiki || džuttó || džuppon || džuppai
|}
=== Časy ===
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.
| |||