Alžbeta Uhorská (manželka Bedřicha): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Presmerovanie na Svätá Alžbeta Uhorská |
nový |
||
Riadok 1:
'''Alžbeta Uhorská''' (dátum narodenia neznáme - [[12. január]] po [[1189]]) bola manželka kniežaťa [[Bedřich (knieža)|Bedřicha]] a česká kňažná.
== Pôvod ==
Alžbeta bola dcéra uhorského kráľa [[Gejza II. (Uhorsko)|Gejzu II.]] a Eufroziny Kyjevskej, pochádzala z rodu Arpádovcov. Dvaja z jej bratov sa stali uhorskými kráľmi: [[Štefan III. (Uhorsko)|Štefan III.]] ([[1162]]–[[1172|72]]) a [[Belo III.]] (1172–[[1196|96]]). Neskoršia kráľovná [[Konštancia Uhorská]], manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]], bola dcérou Belu III. a teda Alžbetinou neterou.
== Česká kňažná ==
Za neskoršieho kniežaťa Bedřicha sa Alžbeta vydala zrejme roku [[1157]], už v čase panovania jeho otca [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]]. Českou kňažnou sa stala poprvýkrát v roku [[1172]], ale už o deväť mesiacou neskôr po Bedřichovom zosadení odišla za svokrom a svokrou do [[Durínsko|Durínska]].
V roku [[1178]] sa Bedřichovi naskytla nová šanca a s podporou cisára [[Fridrich I. Barbarossa|Barbarossy]], pri ktorého dvore sa zdržoval, sa znova stal kniežaťom. Keď Bedřich odišiel na dvorský snem do [[Würzburg]]u v roku [[1179]], zveril svojej žene správu Čiech. Sotva však odišiel, zosadený [[Soběslav II.]] sa pokúsil dobyť Prahu, ovšem Alžbeta ju uhájila. Bedřich sa vrátil do krajiny a aj keď bol porazený pri Loděnici, s podporou [[Konrád II. Oto|Konráda II. Ota]], ktorú snáď pomáhala zaistiť aj kňažná, bitku v Prahe nakoniec vyhral. Po bitke dala Alžbeta postaviť na mieste boja kostol Jana Evangelisty Na bojišti.
Emancipovaná kňažná na kniežacie listiny pripájala svoju pečať a bola Bedřichovým radcom. Napriek tomu však ich vláda úspešná nebola, pretože postupne sa český štát rozpadol na [[Čechy]], [[Morava|Moravu]] a [[pražské biskupstvo]].
Roku [[1184]] uhájila Alžbeta [[Pražský hrad]] znovu, proti bratovi Soběslava II. [[Václav II. (knieža)|Václavovi]]. Bedřich Václava s pomocou svojho brata Vojtecha a rakúskeho vojvodu [[Leopold V. Babenberský|Leopolda V.]] z Čiech vytlačil.
Po Bedřichovej smrti v roku [[1189]] žiadala Alžbeta od [[Konrád II. Oto|Konráda II.]] olomoucký údel, inak mu odmietala Pražský hrad vydať. Konrád súhlasil, ale akonáhle sa ocitol na hrade, svoje rozhodnutie zmenil. [[Nekrológium]] [[kláštor Doksany|kláštora]] v Doksanoch uvádza, že kňažná Alžbeta zomrela 12. januára, nie však ktorého roku.
Začiatkom [[21. storočia]] sa Alžbeta stala jednou z postáv historických románov spisovateľky [[Ludmila Vaňková|Ludmily Vaňkovej]] ''Příběh mladšího bratra'', ''Kdo na kamenný trůn'' a ''Cestou krále''.
== Potomkovia ==
* Vratislav († [[1180]])
* [[Žofia Přemyslovna]] (* pred [[1176]]-[[1195]])
:∞ [[1186]] [[Albrecht I. Miessenský]] ([[1158]]-[[1195]])
* Helena-Eirene
:∞ [[1164]] [[Peter Komnénovec]] (Petraliphas Komnenos), syn [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|byzantského cisára]] [[Manuel I. Komnenos|Manuela I.]]
* Olga († asi [[1163]])
* Markéta († asi [[1183]])
* [[Ľudmila Přemyslovna (1170-1240)]], [[Bavorsko|bavorská vojvodkyňa]]
:∞ [[1189]] [[Albrecht III. z Bogenu]] († [[1198]])
:∞ [[1204]] [[Ludvík I. Bavorský (1173-1231)|Ludvík I. Bavorský]]/Bavorský ([[1173]]-[[1231]])
== Literatúra ==
* [[Josef Žemlička|ŽEMLIČKA, J.]] ''Čechy v době knížecí 1034–1198''. Praha : NLN, [[2002]]. 660 s. ISBN 80-7106-196-4.
== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Alžběta Uherská|8154835}}
[[Kategória:Arpádovci]]
[[Kategória:České kňažné]]
[[Kategória:Úmrtia v 12. storočí]]
[[en:Elisabeth of Hungary (d. after 1189)]]
[[nl:Elisabeth van Hongarije (1149-1189)]]
[[pl:Elżbieta węgierska (zm. po 1189)]]
[[sv:Elisabet av Ungern (hertiginna av Böhmen)]]
| |||