Verzia z 09:39, 10. január 2012 upraviť Vagobot (diskusia \| príspevky) Boti 7 885 editací d r2.7.2) (robot Pridal: hi:लीडिया ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:58, 6. apríl 2012 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Map of Lydia ancient times.jpg\|thumb\|Mapa Lýdie, 6. storočie pred Kr.]] '''Lýdia''', ([[Gréčtina\|gr.]] ''Λυδία'',) ~~bola~~bol ~~starovekým~~staroveký [[štát]]om na západe [[Malá Ázia\|Malej Ázie]]. Obývali ho [[Lýdi]] ([[Lýdovia]], [[Gréčtina\|gr.]] ''Λυδοί-Lydi'') národ [[Indoeurópska kultúra\|indoeurópskeho pôvodu]], ktorý používal [[Grécka abeceda\|grécku abecedu]]. Lýdi sa do [[Anatólia\|Malej Ázie]] dostali pravdepodobne z [[Grécko\|Grécka]] a podľa niektorých názorov vytvárali s [[Frýgovia\|Frýgmi]] a [[Gréci\|Grékmi]] jednu jazykovú a národnú skupinu. Do roku 1967 bolo známych 64 lýdskych nápisov. Ich jazykom bola [[Lýdčina]] patriaca do skupiny chetitsko-luvijskych jazykov používaných na západe Malej Ázie. Podľa niektorých názorov bola lýdčina blízka [[Gréčtina\|gréčtine]]. Náboženstvo mali polyteistické s panteónom veľkého množstva bohov. Vieme o nich málo, aj to hlavne iba z gréckej mytológie. Významnejšia bola [[Kybele]] Matka zeme pôvodne Frýgska bohyňa uctievaná v celej Anatólii a jej syn a súčasne milenec [[Attis]]. Mytológia sa stala zdrojom z ktorej čerpali svoje informácie o najstarších dejinách Lýdie, alebo Maeonie (ako Gréci krajinu pôvodne volali) grécki dejepisci.▼ ▲Do roku 1967 bolo známych 64 lýdskych nápisov. Ich jazykom bola [[~~Lýdčina~~lýdčina]] patriaca do skupiny chetitsko-luvijskych jazykov používaných na západe Malej Ázie. Podľa niektorých názorov bola lýdčina blízka [[Gréčtina\|gréčtine]]. Náboženstvo mali polyteistické s panteónom veľkého množstva bohov. Vieme o nich málo, aj to hlavne iba z gréckej mytológie. Významnejšia bola [[~~Kybele~~Kybela]], Matka ~~zeme~~Zeme, pôvodne ~~Frýgska~~frýgska bohyňa uctievaná v celej Anatólii, a jej syn a súčasne milenec [[Attis]]. Mytológia sa stala zdrojom, z ~~ktorej~~ktorého čerpali svoje informácie o najstarších dejinách Lýdie, alebo Maeonie (ako Gréci krajinu pôvodne volali) grécki dejepisci. Prvýkrát sa o Maeonii zmieňuje epický básnik [[Homér]] v eposoch [[Iliada]] a [[Odysea]]. Vládcovia Lýdie sa delia do troch dynastii, Tantalovskej, Hérakleovskej a Mermnovskej. Prvým mýtickým kráľom bol [[Manes (kráľ Maeonie)\|Manes]]. Podľa mýtov sa [[Maeonia]] stala známou pod menom Lýdia, až keď jej vládol tretí kráľ [[Lydus]]. [[Tantalos (Broteov syn)\|Tantalos]] vládnuci v lýdskom meste [[Sipylos]] vnuk [[Tantalos\|Tantala]], ktorého bohovia odsúdili na večné muky v Tartare je posledným panovníkom tejto dynastie. Druhá dynastia podľa [[Herodotos\|Herodota]] mala 22 kráľov vládnucich 505 rokov od roku 1185 pred Kr. Ich predkom bol [[Herakles]]. Prvým kráľom tejto dynastie bol [[Agron]], ďalším sedemnástim kráľom meno neuvádza. Poslední králi Herakleovcov v záznamoch Herodota boli [[Ardys I.]], [[Alyattes I.]], [[Meles]] a [[Kandaules]] ([[Kandaules\|Sadyattes I.]])▼ ▲Prvýkrát sa o Maeonii zmieňuje epický básnik [[Homér]] v eposoch [[Iliada]] a [[Odysea]]. Vládcovia Lýdie sa delia dona ~~troch~~tri ~~dynastii,~~dynastie - ~~Tantalovskej~~Tantalovskú, ~~Hérakleovskej~~Hérakleovskú a ~~Mermnovskej~~Mermnovskú. Prvým mýtickým kráľom bol [[~~Manes (kráľ Maeonie)\|~~Manes]]. Podľa mýtov sa [[Maeonia]] stala známou pod menom Lýdia, až keď jej vládol tretí kráľ [[Lydus]]. [[Tantalos (Broteov syn)\|Tantalos]] vládnuci v lýdskom meste [[Sipylos]] vnuk [[Tantalos\|Tantala]], ktorého bohovia odsúdili na večné muky v Tartare je posledným panovníkom tejto dynastie. Druhá dynastia podľa [[Herodotos\|Herodota]] mala 22 kráľov vládnucich 505 rokov od roku 1185 pred Kr. Ich predkom bol [[Herakles]]. Prvým kráľom tejto dynastie bol [[Agron]], ďalším sedemnástim kráľom meno neuvádza. Poslední králi Herakleovcov v záznamoch Herodota boli [[Ardys I.]], [[Alyattes I.]], [[Meles]] a [[Kandaules]] ([[Kandaules\|Sadyattes I.]]) Na začiatku 12. storočia pred Kr. po rozpade [[Chetitská ríša\|Chetitskej ríše]] zapríčinenej vpádom tzv. morských národov boli lýdske kmene zatlačené na malé územie v západnej časti Malej Ázie, prevažne do údolia rieky [[Hermos]]. Na západe Malej Ázie získali prevahu kmene [[Frýgovia\|Frýgov]], ktorým podliehali aj Lýdi až do začiatku 7. storočia pred Kr., keď sa Lýdia stala nezávislým štátom s hlavným mestom [[Sardy]]. Bol to dôsledok vpádu [[Kimerovia\|Kimeriov]], ktorí zničili Frýgiu a spolu s [[Tráci\|tráckymi]] kmeňmi ohrozovali aj Lýdiu. V týchto časoch došlo k dynastickej zmene, keď [[Hérakleovci\|Hérakleovcov]] nahradili [[Memnovci\|Mermnovci]]. Ich prvým vládcom sa stal [[Gyges\|Guggu]] (gréc. [[Gyges]]), ktorý vládol od 687 do 652 pred Kr. Venoval sa hlavne upevneniu svojho kráľovstva pomocou vojenských síl. Jeho syn [[Ardys II.\|Ardya]] ([[Ardys II.]]) vládnuci od roku 652 do 621 pred Kr. začal dobýjať grécke mestá na maloázijskom pobreží a v tomto pokračovali aj jeho následníci [[Sadyattes]] a [[Alyattes II.]] Tieto vojny opisoval vo svojich dejinách [[Herodotos]]. Lýdovia dobyli aj grécku [[Izmir\|Smyrnu]]. Píše aj o vojne, ktorú viedli Alyattes II. a médsky kráľ [[Kyaxares]]. Trvala údajne päť rokov so striedavými úspechmi na jednej, alebo druhej strane a ukončilo ju až zatmenie slnka 28.mája v roku 585 pred Kr. v bitke pri rieke [[Halys]] a po vzájomnej dohode sa táto rieka stala hranicou medzi oboma štátmi.

Lýdia (Malá Ázia): Rozdiel medzi revíziami