Paul Barras: Rozdiel medzi revíziami

==Politická kariéra==

Od roku [[1783]] do [[1789]] sa zdržiaval nezamestnaný a bezprízorný v Paríži, kde navštevoval hráčske domy populárne v tej dobe. Ako krásny muž navštevoval salóny žien, napríklad speváčku Sophie Arnould.

Ako volený poslanec za Var v Národnom konvente v roku 1792 sídlil spolu s frakciou montagnardov a hlasoval za popravu kráľa. Po jeho smrti, Národný konvent atakovaný zo všetkých strán, menoval poslancov pre provincie a armádu. Zúčastnil sa na misii v Alpách, potom znova talianskeho ťaženia. Čeliac povstaniu v Toulone, potom v Marseille, odvážne prevzal iniciatívu. Nahnevaný zradou generála Bruneta, nechal ho zatknúť v strede jeho armády. Za toto dostal vyznamenanie za znovudobytie [[Toulon]]u, ktorý povstal pod iniciatívou [[Rojalista|rojalistov]], ktorí otvorili [[prístav]] pre britské a španielske [[Loď|lode]].

Keďže sa bál vylodenia nepriateľa, Barras zveril jednému mladému kapitánovi delostrelectva, [[Napoleon Bonaparte|Bonapartemu]], obranu pobrežia Provensalska. Neskôr Barras napísal vo svojich memoároch, že Bonaparte sa aktívne a bez váhania nazval montagnardom. Barras mu udelil povolenie a ochranu ale prisúdil mu len vedľajšiu úlohu pri dobývaní Toulonu. Vodcom útoku bol generál Dugommier. Potom ako sa usídlil v dobytom meste, bol Bonaparte menovaný brigádnym generálom s príkazom spojiť sa s armádou talianskeho ťaženia. Znovu povolal Bonaparteho 13 vendémiaire roku IV revolúcie, keď rojalistické povstanie ohrozovalo ''Národný konvent''.