Transkripcia (jazykoveda): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 9:
==Transkripcia v užšom zmysle ==
Transkripcia v užšom zmysle sa delí nasledovne:
*[[odborný prepis]] ([[odborná transkripcia]]; Poznámka: Výraz odborný prepis môže alternatívne znamenať transliteráciu) - t.j. prepis používaný v jazykovede na jazykovedné účely
*[[bežný prepis]] ([[bežná transkripcia]], [[praktická transkripcia]]/[[praktický prepis]], [[ortografická transkripcia]]/[[ortografický prepis]]) - t.j. transkripcia uskutočnená v zhode so štandardným pravopisom slov v cieľovom jazyku
 
Odborný prepis sa ďalej delí takto:
*delenie 1:
**[[fonetická transkripcia]] ([[fonetický prepis]]) - presné vyjadrenie zvukov slova (textu); vyznačuje sa aj prízvuk a pozičné varianty; značí sa hranatými zátvorkami (napr. [bum]); typický príklad je transkripcia podľa [[IPA]] ([[MFA]])
***široká fonetická transkripcia - zachytáva len najdôležitejšie fonetické javy
***úzka fonetická transkripcia - zachytáva co najväčší počet zistených zvukových odtieňov a používa väčší počet diakritických a iných znakov
**[[fonemická transkripcia]] ([[fonemický prepis]], (?)[[fonologická transkripcia]]/[[fonologický prepis]]) - vyjadrenie fonemického zloženia slova (textu) bez ohľadu na pozičné zmeny foném; značí sa šikmými alebo špicatými zátvorkami (napr. /bum/, <bum>)
*delenie 2:
**[[vlastná zvuková transkripcia]] ([[vlastný zvukový prepis]], [[segmentálna transkripcia]]/prepis)
**[[intonačná transkripcia]] ([[intonačný prepis]], [[supersegmentálna transkripcia]]/prepis)
*delenie 3:
**[[analytická transkripcia]] ([[analytický prepis]]) - napr. [[analfabetická transkripcia]]([[neabecedný prepis]], [[neabecedná transkripcia]]) navrhnutý O. Jespersonom
**[[syntetická transkripcia]] ([[syntetický prepis]])
 
Príklady bežných prepisov sú napríklad prepisové tabuľky uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu.
Riadok 34:
Transliterácia sa používa v odborných (lingvistický aj nelingvistických) textoch alebo knižničných katalógoch a podobne, jej hlavný účel je zabezpečiť, aby sa v prípade potreby dala (aspoň do značnej miery) spätne rekonštruovať pôvodná písaná podoba slova v zdrojovom písme.
 
== PríkladPríklady ==
 
=== Príklad 1 ===
Riadok 74:
* [[:Kategória:Prepisy z cudzích písiem]] (články o transkripciách jednotlivých jazykov)
 
== Externé odkazyZdroje ==
*prepis z iného písma in: Encyklopédia jazykovedy, 1993
* {{filit|fvp/prepis_z_ineho_pisma.html}}
*{{filit|fvp/prepis_z_ineho_pisma.html}} (toto je trochu deformovaná značne skrátená verzia hesla z Encyklopédie jazykovedy)
 
*transkripcija in: Boľšaja sovetskaja enciklopeďija http://slovari.yandex.ru/~%D0%BA%D0%BD%D0%B8%D0%B3%D0%B8/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%A2%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D1%80%D0%B8%D0%BF%D1%86%D0%B8%D1%8F%20%28%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BF%D0%B8%D1%81%D1%8B%D0%B2%D0%B0%D0%BD%D0%B8%D0%B5%29/ (po rusky), http://encyclopedia2.thefreedictionary.com/Transcription (po anglicky)
*transkripcija in: Lingvističeskij enciklopedičeskij slovar http://tapemark.narod.ru/les/517a.html
*Lehmann, Ch.: Transkription [http://www.christianlehmann.eu/ling/lg_system/schrift/index.html?http://www.christianlehmann.eu/ling/lg_system/schrift/Schriftgeschichte.html]
[[Kategória:Prepisy z cudzích písiem]]